[PS 0.3] Slnečný svet Slnka krúži v najľahších prílivoch éteru; / aké svetlé a silné je tu všetko svetlo, to si nikto nedokáže dobre predstaviť, / a kto sa v tomto najvyššom lesku lúčov stará o život, / to ešte nebolo dané žiadnemu telesnému oku. – / Áno, vo svetle vrú neobyčajné zázračné hĺbky, / ktoré nikdy nevypadnú preč na malé pastviny sveta!

[PS 0.4] Ktože tu môže so svojím okom zniesť svetlo Slnka, / a ktože Mi dobre správne skúsene povie, skade je toto mocné svetlo? / Ó pozrite, na týchto svetlých sférach sa prebýva celkom vznešene, / iba duchovia najčistejších dietok sú tu opatrovaní pre trón, / a najvyššia Matka tróni v ich strede, / a učí ich tu zvykom Otcovej lásky a múdrosti. (viď Matúš 20: 25-28)

[PS 0.5] Ó Slnko, Slnko, ty nositeľka najhlbšej zázračnej veľkosti, / ktorá si ešte nikdy nezmerala najväčšieho stvoreného anjelského ducha! / Pozri tam dolu na tretiu dcéru, Tvoju malú Zem, / tam na chudobných pastvinách pasú sa chudobné stáda; / chcem preto z prebohatých hlbín tvojho svetla / dať len jedinú kvapku odkvapnúť dolu k onej dcére!

[PS 1.1] Nebude tu potrebné, ako inokedy pri popise inej hviezdy, bližšie určovať stanovisko tejto svietiacej hviezdy, pretože to ona zaiste činí každý deň až príliš zrejme. Preto si najprv položíme a vyriešime otázku: Čo je Slnko? – Po vyriešení tejto otázky bude možné všetko ľahko usporiadať a iste obdivuhodne jasne vyložiť; a preto si ešte raz kladieme túto otázku a pýtame sa: Čo je Slnko?

[PS 1.2] Slnko je vzhľadom k planétam krúžiacim okolo neho síce stálica; ale samo sebou je len dokonalou planétou, pretože tak ako krúži Zem so svojim Mesiacom práve okolo tohto Slnka, taktiež ono sa pohybuje so všetkými, okolo neho krúžiacimi planétami, okolo vám už známeho centrálneho slnečného telesa, po ceste, ktorá však pravdaže trvá trochu dlhšie, než cesta Zeme okolo Slnka; pretože Slnko potrebuje pre vykonanie tejto veľkej dráhy takmer 28 000 pozemských rokov.

[PS 1.4] Ak je však samotné Slnko dokonalou planétou, potom tiež musí celkom iste obsahovať v najdokonalejšej miere všetky ony planetárne súčasti, ktoré sa vyskytujú vo veľmi zmenšených potenciách na všetkých ostatných menších, obiehajúcich ho planétach. A tak sa musí nachádzať v Slnku vo veľkej dokonalosti to, čo sa v omnoho menšej forme a teda aj omnoho nedokonalejšie vyskytuje na planétach Merkúre, Venuši, Zemi a jej Mesiaci, na Marse, na štyroch malých partikulárnych (dielčích) planétach: Pallas, Juno, Ceres a Vesta, na Jupiteri a jeho štyroch mesiacoch, na Saturne a jeho prsteňoch a siedmich mesiacoch, na Uráne a jeho piatich mesiacoch a na jednej, ešte vzdialenejšej planéte a jej troch mesiacoch a konečne na všetkých tých asi 12 000 miliónoch kométach, ktoré sa v nesmiernych vzdialenostiach pohybujú okolo tohto Slnka.

[PS 1.6] Pôda vašej planéty je mŕtva, tvrdá, kamenistá a nie je schopná bez slnečného svetla niečo splodiť. Naproti tomu pôda Slnka je jemná a hebká, nie je kamenistá ani piesčitá, ale je taká mäkká, ako mäso človeka. Alebo, aby ste tomu ešte lepšie rozumeli, je takmer všade taká pružná, že by sa nikto, kto by snáď na ňu spadol, nijako bolestivo neporanil, pretože by tu spadol práve tak, ako na vankúš naplnený vzduchom. Táto pôda však nie je pri tejto vlastnosti azda taká tuhá, ako u vás tzv. gumené elastikum (kaučuk), ale je celkom kyprá a nie je teda pružná vcelku, ale len vo svojich najjemnejších čiastkach, ktoré sú samy sebou všetky šešuľkami, naplnenými pravým životným éterom.

[PS 1.7] Niečo podobné je síce tiež u pôdy vašej planéty; lenže tieto šešuľky sú samé príliš krehké a pri náraze alebo pri páde sa nepoddávajú, ale sa tým iba pevnejšie stlačia k sebe; a ak ležia počas mnohých rokov nerušene vedľa seba a nad sebou navrstvené, uchvacujú sa konečne tak tvrdošijne, že sa potom následkom tohto vzájomného uchvacovania stávajú celkom kameňom a v tomto stave potom tiež samozrejme kladú ešte tvrdošijnejší odpor než prv, kedy ešte ležali jedna nad druhou oddelene a uvoľnenejšie; a z toho dôvodu musí potom byť aj vegetácia na planéte omnoho chudobnejšia, než na dokonalej slnečnej planéte.

[PS 1.12] Toto sa tu však vôbec nestáva, pretože prirodzení ľudia tejto dokonalej planéty majú tiež ešte omnoho väčšiu silu vôle, než je vegetatívna plodivá sila slnečnej pôdy. Z tohto dôvodu nevyrastie potom na Slnku tiež ani strom, ani ker, ani rastlina, alebo steblo trávy bez pričinenia ľudskej vôle. Ľudská vôľa je tam teda tým jediným, nekonečne mnohorodým a rôznorodým semenom pre všetku vegetáciu na tejto dokonalej planéte. Preto napríklad rastie strom, alebo rastlina zo slnečnej pôdy len tam, kde ho chce slnečný človek mať, a ako utvorené ho chce mať. Preto tiež na tejto dokonalej planéte nie je v ríši všetkého rastlinstva vôbec žiaden trvalý, jednotvárne sa vyskytujúci druh, ale druh rastliny sa riadi vždy podľa chcenia toho, alebo onoho človeka. – Ak však človek vyvolal svojou vôľou niekde z pôdy strom alebo rastlinu, potom ju nemôže nikto iný vyhubiť, len jedine ten, ktorý ju vyvolal: Iný len vtedy, ak bol k tomu vôľou ploditeľa zmocnený.

[PS 1.13] Práve z tohto dôvodu je potom aj na slnečnej pôde v ríši rastlinstva vpravde nekonečná rozmanitosť. Pretože ani u dvoch najbližších susedov sa nevyskytujú dve rovnorodé rastliny, ale každý vyludzuje na pôde, ktorú obýva, tiež iné rastliny. A tak by tu mohol niekto z vás cestovať mnoho tisíc rokov šírymi lánmi slnečnej pôdy a prichádzal by na stále nové a obdivuhodné nádherné druhy a typy rastlín; a nenašiel by na tejto dlhej ceste ani dva druhy rastlín, ktoré by vyzerali úplne rovnako. – Pozrite, z tohto príkladu si už môžete urobiť malú predbežnú predstavu o tom, prečo je Slnko dokonalou planétou. Niečo podobné sa vyskytuje síce na každom svetovom telese alebo na menších planétach, avšak oproti Slnku len nedokonale.

[PS 1.15] Že Slnko je dokonalou planétou a musí teda obsahovať všetko to, čo je planetárne, možno spoznať z toho, že na planétach sa všetko vytvára vyžarujúcim svetlom Slnka. Rozdiel medzi dokonalou planétou a nedokonalými planétami je zrejmý len z toho, že na planétach nedokonalých sú všetky tvary, ktoré pochádzajú zo slnečného svetla, tvarmi nutnými a určitými, neľahko premeniteľnými a dokonca sa dajú ešte spočítať, zatiaľ čo na dokonalej slnečnej planéte sú všetky tvary voľné a nemajú žiadne iné puto, než je puto vôle tamojších ľudí, a preto sú aj nespočítateľné a do nekonečna rôzne.

[PS 1.17] Tak na vašom pozemskom telese zaniklo síce už niekoľko tisíc druhov stromov, rastlín a tráv, ktorých otlačky sa vyskytujú ešte tu a tam medzi kamennými vrstvami. Zaniklo tiež niekoľko druhov pravekých obrovských stromov, a ich drevo sa teraz vyhľadáva už len ako čierne kamenné uhlie, obdobne tiež úplne vymizlo množstvo okrídlených obojživelníkov, ktoré sú teraz ešte známe pod menom: „jaštery”.

[PS 1.18] Tak zanikli dokonca obrovské telá mnohých ľudí, ktorí boli v praveku známi pod menom obri. Rovnako zanikli aj viaceré druhy veľkých vtákov, ako i nemenej početné ryby, ktoré už teraz nemožno nikde nájsť medzi všetkými známymi druhmi, jedine ešte nanajvýš zriedkavo v skamenelinách, kde sa ešte mnohokrát, čo sa týka formy, veľmi dobre zachovali.

[PS 2.2] Opýtate sa: Prečo? – Odpoveď Mi vôbec nebude ťažkou. Napokon našli by ste ju dokonca sami, keby si bol váš duch už odvykol viacej leňošiť. Príčina je táto: Na nedokonalých planétach sa zdokonaľuje všetko ďalším plodením nahor až k človeku a človek tu tvorí posledný, najdokonalejší stupeň vecí a bytostí. Ale na dokonalej slnečnej planéte začína človek rad bytostí ako ich základ – preto, že tieto bytosti pochádzajú všetky spolu z neho a to podľa poriadku jeho vôle. Najspodnejšie a posledné potencie prechádzajú potom lúčmi slnečného svetla transcendentne (nadzmyslovo) do ostatných planét, kde potom začínajú atomistickými zvieratkami a bytosťami, ako i najjemnejšími éterickými plesňami, ktoré sú doposiaľ prírodným bádateľom neznáme, a potom sa, ako je už známe, pregenerujú (prerodzujú) nahor k človeku.

[PS 2.3] Ak teraz uvažujete o tejto veci v správnom svetle, potom ste v jednom ohľade deťmi ľudí Slnka; zaiste, čo sa tu opäť týka samotného pravého živého ducha, ktorý prebýva vo vás, tu ste naopak, keď ste už podľa vonkajšku považovaní za deti slnečných ľudí, zase ako ich rodičia. Pretože nesmrteľný duch vo vás je mi bližšie než duch slnečných ľudí, pretože je to duch naspäť sa vracajúci, zatiaľ čo duch slnečných ľudí je akoby vychádzajúci.

[PS 2.4] Tu sa iste nutne opýtate: Musí teda duch slnečných ľudí tiež azda prejsť a stať sa duchom v planetárnom človeku? – Pozrite, toto je iste preveľké tajomstvo, ktoré doposiaľ ešte žiaden človek netušil. Avšak predsa vás chcem k nemu priviesť.

[PS 2.6] Ak celá planéta vyšla tak, ako je stelesnená a ako žije, zo Slnka, potom aj jej vlastný obsah nemá tiež iný pôvod, pretože tento je s planétou až do posledného atómu jedno a to isté. Teraz teda ide ešte len o to, aby ste vedeli, ako vzala planéta, alebo časom ešte berie svoj pôvod zo slnečného telesa; potom vám bude celkom jasné, aký osud očakáva tak mnohých duchov slnečných ľudí.

[PS 2.7] Aby ste však boli schopní poznať toto ešte dokonalejšie, musí vám byť predovšetkým trochu ukázaná telesná stavba vlastného Slnka.

[PS 2.8] Slnko, ako planetárne teleso je vybudované tak, že sa vlastne skladá zo siedmich sĺnk, z ktorých vždy slnko menšie väzí v slnku väčšom, ako jedna dutá guľa v druhej. A len ono najvnútornejšie slnko, ako takmer srdce slnečnej planéty, je aj keď organické (ústrojné), ale predsa však od povrchu až ku stredisku konkrétne (telesne husté).

[PS 2.12] Teraz budeme skoro tam, kde chceme byť: len musíme najskôr ešte vedieť, z čoho vlastne pozostáva hmota samotného slnečného telesa a potom tiež súhrnný život jeho ľudí.