[PS 4.4] Príčina tohto javu je veľmi jednoduchá a je vám bližšie, než by ste sa domnievali. Celkom jednoduchý, dobre vám známy príklad z prírody vám túto vec úplne vysvetlí. Predpokladajme, že by ste stáli pred oknom nejakého domu, takže by sa na okno dopadajúce slnečné lúče odrážali do vášho oka; čo tu vidíte? Nič, než ostrý odlesk Slnka z okna, ktorý je vám neprekonateľnou prekážkou, aby ste objavili, čo je tu za oknom. Bude tá istá prekážka tiež prekážkou pre toho, kto stojí za oknom, aby sa díval z okna, za predpokladu, že sklo je dokonale očistené? Ó, nie, ani v najmenšom! Zatiaľ čo vy, stojíte vonku pred oknom, neuvidíte nič iné, než bielo sa lesknúcu sklenenú tabuľu, zatiaľ čo ten, kto stojí vnútri za oknom, bude môcť celkom pohodlne počítať vaše vlasy.

[PS 4.7] Aby ste mohli celkom jasne pochopiť bezpodstatnosť tohto tvrdenia, uvediem vás na správnu cestu opäť príkladom. Predstavte si všelijaké sklenené guličky, z ktorých najmenšia nebude väčšia než najväčšie zrnko piesku : potom si predstavte opäť guličku tak veľkú, ako konopné semeno; inú opäť ako hrach a opäť ako lieskový orech a opäť inú ako pravý orech; inú ako prostredné jablko, inú opäť ako dvojnásobnú päsť; inú ako ľudskú hlavu; a takto postupne nahor až ku veľkosti kolesa priemeru siahy. Všetky tieto gule postavte na miesto osvetlené Slnkom a skúmajte potom odrážajúci sa obraz Slnka na každej z týchto rôzne veľkých sklenených gulí. Na najmenšej guličke uvidíte sotva trblietavú bodku trochu viac svietiacu, a iskrička tretej sa dotkne už mocnejšie vášho oka. Obraz Slnka na štvrtej guličke obdrží pre vaše oko už viditeľný priemer a nebudete sa už môcť príliš dlho naň dívať. Svetlo z ďalších guličiek sa stane ešte ostrejším a priemer zmenšeného slnečného obrazu bude omnoho viditeľnejší. Ak pri tomto pozorovaní postúpime až ku guli veľkosti ľudskej hlavy, bude mať už obraz Slnka priemer veľkej šošovky, a vy sa už nebudete schopní pozrieť naň voľným okom. Na poslednej a najväčšej guli bude však mať obraz Slnka už priemer palca, tu potom budete tým menej schopní pozrieť sa naň voľným okom.

[PS 6.19] Zostáva nám teda len ešte dokázať svietenie a planúce horenie centrálneho slnka. Ak to budete mať, potom sa budeme môcť celkom pokojne a s veselou tvárou utáboriť na nivách a okolo sopiek nášho Slnka, a dívať sa tu pokojne na všetky tieto jeho nádhery a divy.

[PS 8.18] Nuž pozrite, doposiaľ som všetko opisoval nielen jasne, ale dokonca hmatateľne. Avšak Ja už vidím vopred niektorých učených lišiakov, ktorí nafukujú tváre a potom s náramne múdrym výzorom sa pýtajú hovoriac: „No dobre, tá vec sa dá počúvať, a na tejto hypotéze je mnoho; avšak autor ešte asi zabudol, že také slnečné škvrny opäť zanikajú a za tým účelom tiež postupne veľmi menia svoju podobu. Ako sa tu teraz autor so svojim nahodeným valom vytiahne zo slučky? Tiež sa mnohokrát práve na tomto vale pozorovali silno ozbrojeným okom neuveriteľne rýchle pohyby. Tento prípad by akiste mohol veľmi značne poškodiť alebo dokonca celkom znivočiť onen tu stene podobný nahromadený násyp nášho autora?!”

[PS 9.6] Vy sa tu ľahko spýtate: „Dobre ak je tomu tak, ako teda môžu títo slneční ľudia trvať, bez toho aby neboli svojim vlastným svetlom náhle rozložení, keď predsa iste tiež majú viac menej hmotné telo? O to som sa už postaral. Na Zemi nie je pravdaže hmota, ktorá by mohla trvať v silnom slnečnom svetle; avšak hmota Slnka spočíva už opäť na iných zákonoch než hmota nejakej nedokonalej planéty. A tak tiež hmota slnečného človeka sa skladá z veľmi inej látky, než hmota vášho tela, a preto je trvalá i pod najintenzívnejšími lúčmi, pretože sú akoby duchovnejšie a tým tiež i neporovnateľne jednoduchšie než hmota vášho tela. Za takých podmienok môžu teda slneční ľudia celkom dobre žiť a tešiť sa zo svojho života a používať ho k tým najprospešnejším účelom.

[PS 10.4] Z tohto dôvodu sa potom aj tieto trebárs dostupné slnečné Himaláje a Chimborazá nechávajú na pokoji a slneční ľudia majú radosť z týchto hôr len vtedy, ak ich môžu zazrieť vo vzdialenosti podľa vášho počítania sto až tisíc míľ vzdialených zástupoch. Napriek tomu však sú predsa len nadmieru veľkými priateľmi miernych výšin a najživších hôr a bývajú väčšinou na nich; pretože veľké a ďaleko sa rozprestierajúce roviny nie sú totiž nikdy bezpečné pred prielomom, ktorý chceme pri tejto príležitosti, ako už bolo povedané, pozorovať s obyvateľmi Slnka.

[PS 11.12] Tu asi poviete: Áno, čo je potom s predošlou dobou kývania, ktorá uplynula pred stavom pokoja? – Tento stav je vylúčený z počtu, pretože nemožno určiť dobu pokoja. Preto pri novo započatej, výkyvmi meranej dobe stávajú sa všetci ľudia rovnako starými. Pretože to tam môže tiež veľmi ľahko byť, pretože starnutie tam vôbec nie je založené v prirodzenosti, ale človek, ktorému je podľa vášho časového počítania niekoľko sto rokov, vyzerá ešte práve tak sviežo a čulo, ako trebárs vyzeral podľa vášho časového počítania vo svojich dvadsiatich rokoch. Preto, čo sa týka doby trvania života, dá sa potom tiež robiť seba omladzovanie. A tak sa tiež starý od mladého nerozozná vo forme, ale jedine v múdrosti.

[PS 12.5] A ako dlho potrvá toto skúmanie? - Podľa vášho počítania by to mohli byť asi tri dni; avšak na Slnku postupuje také konanie s omnoho rýchlejším pocitom času, pretože ako viete, tu nie je nikdy noc, ale je len stály deň.

[PS 12.25] Pozrite, ako si na svetlo zvyknutí obyvatelia Slnka zakrývajú oči kvôli príliš silnému svieteniu širokého okraja. A pozrite, ako je ešte tu a tam s veľkou prudkosťou z hlbiny vyvrhnutá veľká, ohnivá guľa až do výšky, ktorá obnáša takmer dvojnásobnú vzdialenosť vášho Mesiaca od Zeme. A pozrite, ako z rozsiahleho, stále ešte silne pohybujúceho sa okraja, vyrážajú nespočetné blesky!

[PS 12.26] A pozrite, toto je celý priebeh tohto veľkolepého zjavu napuchliny, ktorá teraz postupne klesá, pretože sa okraje stále viac a viac spájajú. Záver tohto zjavu činí obyčajne mocný, podľa vášho počítania niekoľko dní trvajúci dážď, ktorým sa žeravé okraje opäť ochladia, upokoja a konečne sa navzájom spoja a zahoja a potom vždy viac klesajú do pôvodnej polohy, kde opäť prídu pod vodnú hladinu.

[PS 15.1] Ako vyzerá najbližšie okolie takého domu? Obyčajne sa skladá z kruhového stromoradia veľmi vysokých stromov, ktoré sú u jedného domu vždy jedného a rovnakého druhu, ale opäť nie sú tiež presne rovnaké ako u domu druhého. Áno, mohli by ste prejsť krížom krážom celý, vyše 40 000 míľ široký a asi 600 000 míľ dlhý pás, keby pre to stačili roky vášho pozemského života a predsa by ste nikdy u toho či onoho domu nenašli opäť rovnaký druh ovocných stromoradí, aké ste snáď našli pri prvom dome. Tak napríklad stromy stromoradia pri našom prvom dome vyzerajú ako obrovsky veľké vinuté stĺpy, ktoré sú hore zdobené korunou ako u smútočnej vŕby. Listy sú vyše piaď dlhé a sotva pol palca široké; zadná strana je karmínovo červená, predná strana je však zelenozlatá. Na špičke každého listu visí nesmierne svietiaca perla modrého svetla. Medzi listami visia na dlhých bielych stopkách plody, podobajúce sa u vás svätojánskemu chlebu, ale všetky bez jadra. Pretože, ako už viete, na Slnku sú všetky plody bez jadier a majú nadmieru duchovnú sladkú chuť, preto sú tiež zamilovaným pokrmom tohto domu.

[PS 20.10] U takého chrámu je tiež všeobecný strážca času, a všetci strážcovia času takého rozsiahleho chrámového okrsku sa musia teda riadiť podľa neho. Kde je potom ubytovaný tento strážca času, istým spôsobom v susedstve tohto chrámu? Pozrite, približne tisíc siah mimo chrámu je vypestovaný na jednom kužeľovitom pahorku nadmieru silný, mnohokrát i vyše päťsto siah vysoký strom. Z jeho výšky je spustené kyvadlo takmer až k úpätiu pahorku; lebo na strane kyvadla je taký pahorok učinený príkrejším, než by bol inak od prírody. Toto kyvadlo sa potom uvádza tromi mužmi do pohybu a pre jeden výkyv potrebuje podľa vášho počítania takmer tridsať minút.

[PS 20.20] Aby ste si ale predsa mohli len celkom slabo predstaviť, čo je to slovo Otcovo, poviem vám pri tejto príležitosti len toľko, že slovo Láska vzťahujúce sa ku Mne vyvoláva u týchto slnečných obyvateľov, keď je vyslovené, takú nevýslovnú slasť, že potom dlhšiu dobu neprijímajú žiadnu potravu. Áno, zvukom pozauny z najvyššej výšiny, kde sa nachádza i ten posledný chrám, sa oznamuje do ďalekého okolia, že v krátkej následujúcej dobe, podľa vášho výpočtu asi jedného roku, vysloví sa toto slovo vzhľadom k Bohu. Už pri prvom zvuku pozauny padajú všetci obyvatelia Slnka na tvár a z úcty k tomu, čo sem príde, sa sotva odvažujú dýchať a chvejú sa istým spôsobom preradostnou bázňou.

[PS 22.16] Po tomto prečítaní a poučení sa potom vracajú obaja z chrámu a uberajú sa odtiaľ do príbytku múdreho vodcu, kde sa hosťovi podá o tomto všetkom prvé patričné vysvetlenie, ktoré podľa vášho počítania trvá obyčajne po dobu troch pozemských rokov. Rozumie sa samo sebou, že počas tejto doby sa konajú ešte častejšie vychádzky na všetky vopred menované miesta.

[PS 22.18] „Lebo”, pokračuje vodca, „my obyvatelia Slnka žijeme vo veľkej dokonalosti a sme podľa svojej vôle úplnými pánmi nášho sveta; preto je nám vždy zaťažko, ak sa musíme posadiť k tým, ktorí svojou vôľou nie sú schopní ani steblo trávy vylákať zo svojej zeme. Predsa, ako si mohol spoznať, milý môj hosť, zo všetkého toho, čo si videl, tak veľký Pán nebies a všetkých svetov nemá zaľúbenie na veľkom a silnom, ale má záľubu na malom a slabom, a síce tak, že nedospelým deťom a celkom prostým ľuďom zjavuje väčšie veci, než najdômyselnejším duchom anjelským. Podľa toho nám, slnečným obyvateľom, nezostáva nič iné, ak chceme dospieť k detstvu, než aby sme všetku našu slnečnú veľkosť, moc a silu, zložili dobrovoľne k nohám veľkého Boha a čo najochotnejšie a najláskavejšie sa odobrali dokonca do stavu tých, ktorých On miluje. Jeho láska sa síce rozprestiera nad všetkými ľudskými bytosťami v celej nekonečnosti, ale rozumej tomu dobre; len Jeho deti budú s Ním večne prebývať pod jednou strechou. Preto snaž sa tiež ty naďalej byť najmenším a najnepatrnejším a buď sluhom všetkých ľudí, s ktorými prídeš do styku, tak obrátiš k sebe pozornosť večného Otca; táto pozornosť je prvou iskrou, s ktorou dosiahneš nový život, život vedúci k dieťaťu veľkého Otca!”

[PS 23.6] Ale žiadny hospodár nepovie na to nič iné, než „Vznešený učiteľ nášho celého veľkého zemského kraja! Jedine len tvoje slovo múdrosti a potom tvoje bratské požehnanie zhora v milosti veľkého Boha a potom si nám poslúžil v lásky najplnšej miere!”

[PS 23.12] Najväčšia odmena, ktorú má za všetky služby na Slnku, spočíva v tom, že pokiaľ žije ako hlavný sluha, môže častejšie, podľa vášho počítania zhruba rok od roku navštíviť známu horu Kalváriu, a že tiež pri mimoriadnych príležitostiach je tiež tým či oným nebeským anjelom navštívený, aby pri veľkých hroziacich nebezpečenstvách prijal od neho pravidlá slúžiace k ochrane pre jeho celý okruh.

[PS 23.14] Ak cestuje taký sluha počas doby svojho doživotného úradovania častejšie takým krajom, je otázkou, ako tu cestuje? Ako hovorievate vy, tak hovorievam i Ja: „Nie inak, ako po apoštolsky.” (pešo). Len tu môže byť poznamenané, že chôdza peši na Slnku je najprv omnoho ľahšia, než na nejakej planéte, pretože pôda je všade jemná a pružná. Za druhé slneční obyvatelia, hoci na tomto páse sú takmer dvakrát takí veľkí ako vy, sú omnoho ľahší, pretože ich telá sú omnoho éterickejšie alebo istým spôsobom z jemnejšej hmoty, než vaše telá. K tomu ale chodcom na slnečnom telese je ešte veľmi prospešné to, že sa môžu svojou silnou vôľou nadmieru posilňovať a následkom tohto posilnenia sa môžu na svojich nohách z miesta na miesto rýchlejšie pohybovať, než u vás na Zemi tí najrýchlejší vtáci. Z tohto dôvodu je potom pre slnečného obyvateľa ľahké prejsť za dve, tri až štyri minúty horu vysokú niekoľko hodín podľa vášho merania.

[PS 23.26] Hoci sa ženské pokolenie na Slnku vyznačuje takou všeobecnou krásou, že by bolo načisto nemožné učiniť si nejakú predstavu o nesmierne veľkej dokonalosti rovnej kráse ženy, nemá však jednako taká samotná krása predsa žiadnu cenu pre muža, ak nie je v najúplnejšom súlade s jeho poznatkami dobrého a pravdivého. Lebo tu nepovažuje nikto samotnú formu za niečo príťažlivého, tak málo ako jednotlivé písmená nejakej knihy alebo snáď jednotlivé noty vášho hudobného písma, ale dívate sa len na to, čo je písmenami alebo notami znázornené. Ak je to duchaplné, budete si vážiť aj značiek, ktorými je to znázornené; ak ale všetky tieto značky predstavujú vec prázdnu, bezcennú, vodnatú, potom tiež zaiste nebudete značky v tomto diele bozkávať alebo s láskou uchopovať.

[PS 23.35] Avšak dosť toho, čo je Mi mocným tŕňom v oku! Vráťme sa teda opäť na našu lepšiu slnečnú pôdu a učme sa od obyvateľov Slnka ešte všeličomu, čo by malo byť tiež na Zemi také, ako je to na Slnku. A toto bude pozostávať hlavne v náboženskom kulte, o ktorom bola už reč na začiatku, ako sa vykonáva navonok a vnútorne u slnečných obyvateľov, najmä nášho už známeho pásu.