[PS 0.3] Slnečný svet Slnka krúži v najľahších prílivoch éteru; / aké svetlé a silné je tu všetko svetlo, to si nikto nedokáže dobre predstaviť, / a kto sa v tomto najvyššom lesku lúčov stará o život, / to ešte nebolo dané žiadnemu telesnému oku. – / Áno, vo svetle vrú neobyčajné zázračné hĺbky, / ktoré nikdy nevypadnú preč na malé pastviny sveta!

[PS 0.4] Ktože tu môže so svojím okom zniesť svetlo Slnka, / a ktože Mi dobre správne skúsene povie, skade je toto mocné svetlo? / Ó pozrite, na týchto svetlých sférach sa prebýva celkom vznešene, / iba duchovia najčistejších dietok sú tu opatrovaní pre trón, / a najvyššia Matka tróni v ich strede, / a učí ich tu zvykom Otcovej lásky a múdrosti. (viď Matúš 20: 25-28)

[PS 0.5] Ó Slnko, Slnko, ty nositeľka najhlbšej zázračnej veľkosti, / ktorá si ešte nikdy nezmerala najväčšieho stvoreného anjelského ducha! / Pozri tam dolu na tretiu dcéru, Tvoju malú Zem, / tam na chudobných pastvinách pasú sa chudobné stáda; / chcem preto z prebohatých hlbín tvojho svetla / dať len jedinú kvapku odkvapnúť dolu k onej dcére!

[PS 0.6] A iba táto kvapka tu dobre bohate postačí, / aby ňou všetky detičky tvojej dcéry mali čo piť / v najposilňujúcejších dúškoch po všetky veky vekov, / a nemuseli sa preto viac hádať o živú vodu. / Ó pozrite, ako táto matka dňa nakláňa svoju svietiacu hlavu, / a Mne tým čo najposlušnejšie prejavuje túto starú vernosť! –

[PS 0.7] Ó teš sa, celá Zem, nad svetlom Slnka; / v tomto svetle opravdivo prebýva múdrosť najvyššej slasti! / Už to veru poteší dieťatko, keď v diele zbadá umenie, / viem, ako veľmi ich nadchnú kolieska hodiniek. / Preto vám tu chcem ukázať celé umelecké dielo, / a nezamlčím v ňom ani to najkrajšie a najväčšie.

[PS 0.8] Uvidíte tu, čo vás najviac obšťastní, / ako sa tu vaše dieťatko krášli s láskou a múdrosťou, / a ako sa tu oni vzájomne opatrujú a učia; / aj toto budete počuť tak dobre, ako s vlastnými ušami. – / A napokon vám nechcem odňať ani vznešenú útechu, / ako sa tu vaše dieťatko ustavične usiluje o vaše blaho!

[PS 0.9] Predsa vám toto prinesie veľké slnečné iskry až vtedy, / keď s ním preniknete do všetkých zázračných hlbín; / táto pieseň je iba predspevom k veľkému daru, / ktorého plnosťou budete posilnení a najradostnejšie osviežení! / Prijmite preto túto predpieseň s pravou radosťou lásky, / pretože Ja – Otec, starám sa o vás i týmto skromným výmerom.

[PS 1.1] Nebude tu potrebné, ako inokedy pri popise inej hviezdy, bližšie určovať stanovisko tejto svietiacej hviezdy, pretože to ona zaiste činí každý deň až príliš zrejme. Preto si najprv položíme a vyriešime otázku: Čo je Slnko? – Po vyriešení tejto otázky bude možné všetko ľahko usporiadať a iste obdivuhodne jasne vyložiť; a preto si ešte raz kladieme túto otázku a pýtame sa: Čo je Slnko?

[PS 1.2] Slnko je vzhľadom k planétam krúžiacim okolo neho síce stálica; ale samo sebou je len dokonalou planétou, pretože tak ako krúži Zem so svojim Mesiacom práve okolo tohto Slnka, taktiež ono sa pohybuje so všetkými, okolo neho krúžiacimi planétami, okolo vám už známeho centrálneho slnečného telesa, po ceste, ktorá však pravdaže trvá trochu dlhšie, než cesta Zeme okolo Slnka; pretože Slnko potrebuje pre vykonanie tejto veľkej dráhy takmer 28 000 pozemských rokov.

[PS 1.3] Vedeli by sme teda, že Slnko nie je len púhym Slnkom, ale že je skôr dokonalou planétou, ktorá tu vzhľadom k svojej veľkosti ako svetového telesa je oblievaná pomerne väčším množstvom svetla, než každá omnoho menšia planéta okolo neho krúžiaca.

[PS 1.4] Ak je však samotné Slnko dokonalou planétou, potom tiež musí celkom iste obsahovať v najdokonalejšej miere všetky ony planetárne súčasti, ktoré sa vyskytujú vo veľmi zmenšených potenciách na všetkých ostatných menších, obiehajúcich ho planétach. A tak sa musí nachádzať v Slnku vo veľkej dokonalosti to, čo sa v omnoho menšej forme a teda aj omnoho nedokonalejšie vyskytuje na planétach Merkúre, Venuši, Zemi a jej Mesiaci, na Marse, na štyroch malých partikulárnych (dielčích) planétach: Pallas, Juno, Ceres a Vesta, na Jupiteri a jeho štyroch mesiacoch, na Saturne a jeho prsteňoch a siedmich mesiacoch, na Uráne a jeho piatich mesiacoch a na jednej, ešte vzdialenejšej planéte a jej troch mesiacoch a konečne na všetkých tých asi 12 000 miliónoch kométach, ktoré sa v nesmiernych vzdialenostiach pohybujú okolo tohto Slnka.

[PS 1.5] Alebo stručnejšie povedané: Dokonalá planéta Slnko je prirodzene dokonalým súhrnom všetkých jeho svetových detí; alebo: na tejto dokonalej planéte sa vyskytuje i z prirodzeného hľadiska živo dokonalejšie všetko to, čo sa vyskytuje na ktorejkoľvek planéte, mesiaci a kométe. – Pre lepšie porozumenie pripojíme ihneď niekoľko príkladov.

[PS 1.6] Pôda vašej planéty je mŕtva, tvrdá, kamenistá a nie je schopná bez slnečného svetla niečo splodiť. Naproti tomu pôda Slnka je jemná a hebká, nie je kamenistá ani piesčitá, ale je taká mäkká, ako mäso človeka. Alebo, aby ste tomu ešte lepšie rozumeli, je takmer všade taká pružná, že by sa nikto, kto by snáď na ňu spadol, nijako bolestivo neporanil, pretože by tu spadol práve tak, ako na vankúš naplnený vzduchom. Táto pôda však nie je pri tejto vlastnosti azda taká tuhá, ako u vás tzv. gumené elastikum (kaučuk), ale je celkom kyprá a nie je teda pružná vcelku, ale len vo svojich najjemnejších čiastkach, ktoré sú samy sebou všetky šešuľkami, naplnenými pravým životným éterom.

[PS 1.7] Niečo podobné je síce tiež u pôdy vašej planéty; lenže tieto šešuľky sú samé príliš krehké a pri náraze alebo pri páde sa nepoddávajú, ale sa tým iba pevnejšie stlačia k sebe; a ak ležia počas mnohých rokov nerušene vedľa seba a nad sebou navrstvené, uchvacujú sa konečne tak tvrdošijne, že sa potom následkom tohto vzájomného uchvacovania stávajú celkom kameňom a v tomto stave potom tiež samozrejme kladú ešte tvrdošijnejší odpor než prv, kedy ešte ležali jedna nad druhou oddelene a uvoľnenejšie; a z toho dôvodu musí potom byť aj vegetácia na planéte omnoho chudobnejšia, než na dokonalej slnečnej planéte.

[PS 1.8] Pretože na planetárnom zemskom telese, akým je napríklad vaša Zem, musí živým zárodkom vybavené hrubšie semeno v pôde najskôr zotlieť, a práve týmto aktom musí obklopujúce ho zemité šešuľky prinútiť tiež ku spoluzotlievaniu alebo skôr ku zmäknutiu, aby tým potom uvoľnený, živý zárodok mohol z týchto zmäknutých zemitých šešuliek ihneď nasávať jemu vhodnú éterickú potravu. Potom však musí vyhnať ihneď hojné korene medzi tieto zemité šešuľky, tým ich zmäkčiť, potom pribúdaním na svojom objeme usilovne rozdrviť, aby sa tým získala ďalšia potrebná potrava pre jeho rastlinný vzrast.

[PS 1.9] Je niečo takého potrebné aj na dokonalej slnečnej planéte? – Pozrite, tu je veľký rozdiel. Pretože pôda slnečnej planéty je taká jemná, hebká a vláčna, zachycujú sa časti, patriace ktorejkoľvek rastline, už bez semena bezprostredne v samotnej pôde a vyrážajú na ňu v najpočetnejších, najrozmanitejších a najužitočnejších rastlinách, ktorých krása, dobrá akosť a užitočnosť predstihuje tak mnohonásobne všetko mysliteľné na všetkých ostatných planétach, koľkonásobne predstihuje Slnko svojím svetlom a svojou veľkosťou všetky tieto svoje svetové deti.

[PS 1.10] Na Slnku nemá teda ani strom, nech už je akéhokoľvek druhu, ani ker ani rastlina korene ani semená, ale všetko tu rastie a vzniká takmer tak, ako u vás pôvodný kamenný mach, pleseň a huby. Lenže tieto rastliny nie sú tu také pominuteľné a krátko trvajúce, ako menované rastliny na vašom zemskom telese; ale kde také sily dávajú čomukoľvek rásť, to potom tiež rastie neustále ďalej. A keď prirodzení slneční ľudia takú rastlinu tiež akoby zotnú, neusmrtia ju tým, ale zoťatý strom alebo pokosená rastlina sa zase skoro obnovuje. Lebo pretože tu korene takej rastliny nie sú hrubohmotné, ale len sú podobné ohnivým, éterickým žilám, uchytí sa po skoršom pokosení ona vegetatívna sila znovu a rastlina rastie v novej nádhere a skvelosti.

[PS 1.11] Tu si asi mnohí pomyslia a povedia: Nuž, keď tu nie sú rastliny vyplieniteľné týmto spôsobom, nezaberú tu skoro celú plochu tejto planéty tak silne, že sa potom vedľa nich nebude môcť obstáť žiadna druhá, voľne kráčajúca bytosť?

[PS 1.12] Toto sa tu však vôbec nestáva, pretože prirodzení ľudia tejto dokonalej planéty majú tiež ešte omnoho väčšiu silu vôle, než je vegetatívna plodivá sila slnečnej pôdy. Z tohto dôvodu nevyrastie potom na Slnku tiež ani strom, ani ker, ani rastlina, alebo steblo trávy bez pričinenia ľudskej vôle. Ľudská vôľa je tam teda tým jediným, nekonečne mnohorodým a rôznorodým semenom pre všetku vegetáciu na tejto dokonalej planéte. Preto napríklad rastie strom, alebo rastlina zo slnečnej pôdy len tam, kde ho chce slnečný človek mať, a ako utvorené ho chce mať. Preto tiež na tejto dokonalej planéte nie je v ríši všetkého rastlinstva vôbec žiaden trvalý, jednotvárne sa vyskytujúci druh, ale druh rastliny sa riadi vždy podľa chcenia toho, alebo onoho človeka. – Ak však človek vyvolal svojou vôľou niekde z pôdy strom alebo rastlinu, potom ju nemôže nikto iný vyhubiť, len jedine ten, ktorý ju vyvolal: Iný len vtedy, ak bol k tomu vôľou ploditeľa zmocnený.

[PS 1.13] Práve z tohto dôvodu je potom aj na slnečnej pôde v ríši rastlinstva vpravde nekonečná rozmanitosť. Pretože ani u dvoch najbližších susedov sa nevyskytujú dve rovnorodé rastliny, ale každý vyludzuje na pôde, ktorú obýva, tiež iné rastliny. A tak by tu mohol niekto z vás cestovať mnoho tisíc rokov šírymi lánmi slnečnej pôdy a prichádzal by na stále nové a obdivuhodné nádherné druhy a typy rastlín; a nenašiel by na tejto dlhej ceste ani dva druhy rastlín, ktoré by vyzerali úplne rovnako. – Pozrite, z tohto príkladu si už môžete urobiť malú predbežnú predstavu o tom, prečo je Slnko dokonalou planétou. Niečo podobné sa vyskytuje síce na každom svetovom telese alebo na menších planétach, avšak oproti Slnku len nedokonale.