Help

jakob-lorber.cc

Prirodzene Slnko

62. kapitola – Vlastnícke vzťahy na Mirone. Spoločný a súkromný majetok.

(5. novembra 1842 od 16:30 do 18:15 hod.)

[62.1] Keď sme dostali našich obyvateľov Mironu pod strechu, bude iste nutné dať im k tomu ubytovaniu aj pozemok; lebo bez neho sa tu dá práve tak ako všade inde, trochu ťažko žiť. Je teda otázkou: Aké sú pozemkové pomery? Ma dedina spoločný pozemok, alebo má každý obyvateľ domu svoj vlastný, vymeraný pozemok, na ktorom získava potrebnú obživu pre svoj dom?

[62.2] Tu tomu nie je, celkom presne vzaté, ani tak ani onak; ale oba prípady sú tu spojené spôsobom pre vás pozoruhodným. Ako je to ale možné? To sa ihneď ukáže v nasledujúcom! – Najprv každá dedina má jeden úplne spoločný pozemok, ktorý je v pomere k obyvateľom a ich potrebám dostatočne veľký, aby všetkých zaopatril v hojnej miere živinami každého druhu; a nikto nemôže povedať: To je môj pozemok! Ale každý môže z celého pozemku zberať plody a tak teda môže každý opäť povedať, a to síce na každom mieste spoločného pozemku: To je náš pozemok!

[62.3] Toto by bolo správne. Avšak teraz väzí v pozadí otázka: Ak má teda celá dedina spoločný pozemok, v akom pomere je potom k tomuto všeobecnému vlastníctvu vlastníctvo súkromné? Ja vám vravím: Niet nič ľahšie než to! Súkromné vlastníctvo sa vzťahuje len na také plochy, ktoré ten či onen obyvateľ obrábal po určitú dobu vlastnou rukou pre výnos malých plodov. Ak je potom nejaké miesto zvlášť obrábané nejakým domom dediny, potom musí byť vyznačené zvláštnymi značkami tohto domu. Od doby tohto označenia až do doby žatvy patrí potom taký pozemok obrábateľovi, čo tiež nikto nepopiera. Po čase žatvy potom pripadne opäť pospolitosti a môže byť okamžite bez akejkoľvek námietky predošlého majiteľa obsadený iným domom.

[62.4] Čo sa týka veľkých plodov, ktorých producentmi sú prirodzene vám už známe stromy (ktoré nepodliehajú metamorfóze), sú tieto všetky spoločným majetkom celej dediny. Ak je tu strom obratý, potom sa úroda rozdelí rovnakým dielom medzi občanov.

[62.5] Čo sa však týka takzvaných metamorfických plodov, asi ako malé rastlinky a malé kríčky, ktoré tu po istú dobu stoja ako také, potom opäť zanikajú a reprodukujú sa opäť ako zviera, je tu priznané vlastnícke právo prvému, ktorý na niečo také natrafí; lenže ten, kto zožne úrodu, musí celý zisk oznámiť dedinskej obci. A ak sa ten či onen dom vysloví, že by tiež mal rád na tom podiel, potom sa podľa tamojších obvyklých humanitných zákonov priateľsky ustanoví, koľko si ten či onen dom praje v pomere k celej úrode. Ak je také ustanovenie učinené, potom tiež ihneď býva schválené hlavným zberačom úrody.

[62.6] Rovnaký prípad je aj s vám už známym lietajúcim chlebom. Kto si ho chytí, ten je jeho hlavným majiteľom a rozdelí si ho rovnako podľa priateľských ustanovení zo strany ostatných domov, práve týmto ostatným domom. Predsa však tieto ustanovenia musia byť tak zjednané, aby si nečinili nárok na viac než polovicu takej náhodnej žatvy, lebo táto žatva musí zostať vlastníctvom hlavného zberača žatvy.

[62.7] Čo sa však týka domácich zvierat, tak tieto opäť patria do všeobecného vlastníctva. Ale predsa, čo sa týka ich produktov, ako sú mlieko a vlna, tieto sa presne nedelia. Lebo tu nastupuje právo „primo occupanti” (prvého držiteľa). Avšak s podmienkou, že sused nemá právo rozšíriť svoje vlastnícke právo na mlieko, ktoré krava vypustila pred domom druhého. Oveľa viac tu právo „primo occupanti” prísluší domu, kde krava nechala svoje mlieko a nie onomu susedovi, ktorý každopádne ako prvý položil ruku na mliečne koryto.

[62.8] Ďalej však všetky nerastné produkty patria opäť rovnakým dielom dedinčanom; a preto tiež musia všetky domy vyslať pre tento účel rovnaký počet robotníkov. Ako je to s minerálnymi produktami, tak je to aj so ziskom z poľovačky, aj ten sa považuje za korisť patriacu rovnakým dielom všetkým obyvateľom.

[62.9] Výrobky však, ktoré patria k domácemu umeniu, sú každému domu úplne vlastné a môžu sa preniesť na druhý dom buď výmenou, alebo priateľstvom. Sem patria predovšetkým hudobné nástroje a tiež pravdaže iné mechanické výrobky, ktoré sa tu veľmi často zhotovujú a to zvyčajne mnohonásobne užitočného druhu. V čom však tieto výrobky, ako aj hudobné nástroje, spočívajú, bude už bližšie oznámené na príslušnom mieste.

[62.10] Pretože sa títo ľudia, ako vám už bolo oznámené, obliekajú takmer ako vy, môžete tiež dobre predpokladať, že pre zhotovenie látok na odev z každého druhu zvieracej vlny musia mať aj všelijakých tkáčov. Títo tkáči nie sú vo všetkých domoch; ale je pre nich zvyčajne vybudovaná uprostred dediny vlastná, veľká továreň. Keď je vlna v domovoch spradená do vlákien, tak býva dopravená so značkou domu do onej veľkej továrne. Tu sa potom ihneď utká na požadovanú vec a dom, ktorý tam vlnu dopravil, si ju opäť prevezme ako látku na šaty.

[62.11] Niekto by sa tu spýtal: Akú mzdu tu tkáči za to majú? Všeobecnú a nie nejakú mimoriadnu. Taká továreň býva predovšetkým postavená celou dedinskou spoločnosťou. Tkáči sa potom nemusia o nič starať, ale každý dom odovzdá každoročne určitú časť z celej svojej úrody tejto továrni. Zato však títo tkáči majú potom povinnosť, odovzdať každému domu vyžiadanú prácu a to bez zvláštnej odmeny.

[62.12] To isté platí aj o zhotovovateľoch oblečenia. Lebo tu sú aj skutoční krajčíri a obuvníci, ktorí však musia rovnako pracovať bez zvláštnej mzdy, keďže aj oni, tak ako tkáčovňa, bývajú zásobovaní celou obcou.

[62.13] Teraz by sme už poznali takmer všetky domáce pomery a ako si vospolok žijú tieto dedinské obce. Je teda ešte len otázkou, či je tu nejaký predstavený, či nie?

[62.14] V podstate tu žiaden predstavený nie je; ale všetko tu spočíva na vzájomnej dohode. Napriek tomu však bývajú najstarší z dediny, ktorí sú zároveň aj kňazmi a učiteľmi, považovaní v dôležitých prípadoch za poradcov a keď sa spoločne na niečom uzniesli, tak býva také rozhodnutie neodvolateľne prijaté celou obcou.

[62.15] Nie sú tu žiadni cisári a králi? – Ó to nie! Každá dedina je vo svojej pospolitosti vo všetkom svojím vlastným pánom. Z tohto dôvodu nie sú tu teda tiež žiadne dane a žiadne vojny. Okrem toho sú tiež dediny obyčajne v takých vzdialenostiach od seba položené, že každá dedina vlastní pre svoje živobytie primerane veľké územie, ktoré je nezriedka väčšie, než celé vaše rakúske cisárstvo.

[62.16] A tak by sme teda vedeli, okrem pomerov malých domácností, všetko, čo sa týka obyvateľov tejto planéty. Pomery malých domácnosti, ako aj vzťahy k susedným dedinčanom, si povšimneme nabudúce. A tak je to pre dnešok dobré!

Desktop Impresum