[4.7] Aby ste mohli celkom jasne pochopiť bezpodstatnosť tohto tvrdenia, uvediem vás na správnu cestu opäť príkladom. Predstavte si všelijaké sklenené guličky, z ktorých najmenšia nebude väčšia než najväčšie zrnko piesku : potom si predstavte opäť guličku tak veľkú, ako konopné semeno; inú opäť ako hrach a opäť ako lieskový orech a opäť inú ako pravý orech; inú ako prostredné jablko, inú opäť ako dvojnásobnú päsť; inú ako ľudskú hlavu; a takto postupne nahor až ku veľkosti kolesa priemeru siahy. Všetky tieto gule postavte na miesto osvetlené Slnkom a skúmajte potom odrážajúci sa obraz Slnka na každej z týchto rôzne veľkých sklenených gulí. Na najmenšej guličke uvidíte sotva trblietavú bodku trochu viac svietiacu, a iskrička tretej sa dotkne už mocnejšie vášho oka. Obraz Slnka na štvrtej guličke obdrží pre vaše oko už viditeľný priemer a nebudete sa už môcť príliš dlho naň dívať. Svetlo z ďalších guličiek sa stane ešte ostrejším a priemer zmenšeného slnečného obrazu bude omnoho viditeľnejší. Ak pri tomto pozorovaní postúpime až ku guli veľkosti ľudskej hlavy, bude mať už obraz Slnka priemer veľkej šošovky, a vy sa už nebudete schopní pozrieť naň voľným okom. Na poslednej a najväčšej guli bude však mať obraz Slnka už priemer palca, tu potom budete tým menej schopní pozrieť sa naň voľným okom.