27. kapitola – Obytné domy a spoločenské osídľovanie na prvom páre vedľajších pásov.

(13. septembra 1842 od 15:00 do 18:30 hod.)

[27.1] Čo sa týka jednotlivých príbytkov, vyzerajú vo veľkom merítku takmer tak, ako vo vašich záhradách na Zemi kruhové záhradné besiedky; lenže majú pomerne omnoho vyššie a špicatejšie strechy. Tieto obytné domy nie sú však tak otvorené, ako obytné domy stredného pásu, ale sú okolo uzavreté pevnými stenami, ktorými, pretože sú zhotovené zo zeleno sfarbenej, priehľadnej hmoty, vniká do obytného domu dostatočné svetlo.

[27.2] Ako teda vyzerá vnútrajšok domu, a aký veľký je vnútorný priestor? – Čo sa týka vnútorného priestoru, potom je tento dosť veľký, aby sa doň mohla celkom pohodlne postaviť veľká budova vašej Zeme. Ale taký dom je zriedkavo vyšší, než sú asi prostredne vysoké veže u vás, to znamená, ak pozorujete výhradne steny; strecha má pravdaže mnohokrát i trojnásobnú výšku stien.

[27.3] Smerom k východnej strane sú umiestnené dvere (ktoré je možné otvoriť i zavrieť), približne také veľké, ako je u vás mestská brána. Dvere však nie sú ihneď priamo od zeme do domu, ale predo dvermi je vždy umiestnených asi desať vysokých stupňov, po ktorých sa musí vystúpiť, skôr ako sa dôjde ku dverám.

[27.4] Pred samotnými dverami sa vždy nachádza ešte zvláštny altánok (besiedka), z ktorého sa potom musí učiniť ešte niekoľko krokov, až kým sa príde ku dverám. Schody z altánku sú ale rovnako vybavené strechou, ktorú nesú dosť masívne štvorboké stĺpy.

[27.5] Keď sa prejde dvermi, potom sa musí zostúpiť rovnako po malých schodoch dolu, aby sa prišlo na vlastnú podlahu obytného domu; ale ani vnútri dverí nezačínajú ihneď schody, ale odo dverí vedie tiež zvláštny vnútorný altánok až ku schodom, ktoré sú na oboch stranách vybavené zábradlím z ladne opracovaných, viacbokých stĺpov.

[27.6] Od tohto vnútorného altánku vedie potom v priamom smere okolo celej steny obytného domu dosť priestranná chodba, ktorá je od podlahy domu podopieraná dosť silnými, šesťbokými bielymi stĺpmi. Samotná chodba je vybavená rovnako jednoduchým zábradlím; jednoduché znamená tam toľko, ako keď je u vás nejaká vec spracovaná síce vkusne, ale predsa bez akýchkoľvek vyvýšených alebo vyrazených ozdôb.

[27.7] Po tejto chodbe nasleduje potom niekoľko kruhových radov stĺpov, ktoré siahajú od podlahy až ku strešným trámom, ktoré nesú. Stĺpy sú pomerne masívne a silné, takže jeden stĺp má obvod nezriedka v priemere 3 až 4 siahy.

[27.8] Okolo každého stĺpu sú na podlahe domu umiestnené veľmi pohodlné a mäkko vystlané kruhové lavice.

[27.9] Okolo veľkého prostredného stĺpu vedú potom rovnako točité schody až na povalu, a nad ňu strešnou bránou na takzvanú strešnú galériu, ktorá sa tam nazýva „observatórium” (to znamená podľa účelu, nie podľa slova). Táto galéria je vybavená rovnako jednoduchým, ale vkusným zábradlím z malých stĺpov. Občas je i táto galéria vybavená ešte prístreším; ale na náhorných rovinách je toto observatórium obyčajne bez strechy. Je to preto, že na týchto náhorných rovinách je tiež na Slnku omnoho chladnejšie, než v krajinách nižšie položených.

[27.10] Vo vnútri domu je tiež okolo lavíc pri kruhových stĺpoch umiestnených vždy niekoľko stolov. Stoly však vyzerajú ako plochá misa a sú obyčajne tri okolo jedného stĺpu a spočívajú vždy na troch stĺpovitých nohách.

[27.11] Pod chodbou sú však okolo okružnej steny veľmi priestranné lavice na spôsob vašich pohoviek, na ktorých obyvatelia po práci odpočívajú. Na stoloch potom požívajú jedlo.

[27.12] Z týchto mnohých stolov môžete tiež ihneď súdiť, že rodina takého domu je dosť početná. Priemerne obýva taký dom takmer vždy sto ľudí.

[27.13] V zadnej časti takého domu nachádza sa nádherná skriňa, vybavená toľkými zásuvkami, koľko ľudí býva v dome. Každá zásuvka je označená príslušným menom každého človeka. A tak má teda každý človek vo svojej vlastnej zásuvke uschované to, čo potrebuje pre svoju osobu z telesného i duchovného hľadiska.

[27.14] Telesnými nutnosťami sú nejaké to rúcho a iné nutné náčinie.

[27.15] Pre duchovnú potrebu je jeden druh obrázkových kníh; ľudia si totiž zaznamenávajú všetky učinené skúsenosti a názory pomocou obrazov. Ak zhromaždil nejaký človek určitý počet takých kníh skúseností a názorov, odovzdá ich kolégiu (zboru), ktorému podlieha. Tam sa všetky tieto skúsenosti a názory dôkladne preskúmajú; vhodné veci sa potom zapisujú do všeobecnej protokolárnej knihy, nevhodné a malicherné sa však obyčajne preškrtnú.

[27.16] Potom obdrží doručiteľ svojej knihy opäť istým spôsobom opravené naspäť a schválené veci si zapíše alebo nakreslí do novej knihy, ktorá je potom hlavnou knihou domu. Denníky sa potom obyčajne zničia.

[27.17] Ženy musia činiť to isté čo muži, a svoje skúsenosti a názory musia rovnako starostlivo zaznamenávať a potom tiež, podobne ako muži, viesť hlavnú knihu.

[27.18] Praotec domu má však potom ešte pre seba generálnu knihu, v ktorej sú opäť zložené dokopy všetky rodinné knihy, ako mužského, tak i ženského pohlavia, ale v omnoho väčšej stručnosti. Pre túto generálnu knihu umiestnil v pozadí kruhovej chodby dosť dlhú skriňu, do ktorej však nesmie nahliadnuť nikto iný, než jedine otec, ktorý v istých dobách podľa tejto generálnej knihy posudzuje všetky ostatné hlavné knihy.

[27.19] Toto je teda podoba a celé zariadenie jedného obytného domu severného pásu.

[27.20] V južnom páse vyzerajú domy takmer práve tak; lenže ich strechy nie sú špicaté, ale zaoblené. A tiež stĺpy nie sú hranaté, ale oblé. To by teda bol celý rozdiel.

[27.21] Že domy južného pásu sú trochu väčšie než severného pásu, môžete si odvodiť z toho, že aj ľudia južného pásu, ako už bolo spomenuté, sú trochu väčší, než ľudia pásu severného.

[27.22] Pre oba pásy si môžete k tomu ešte poznamenať to, že obyvatelia týchto pásov budujú svoje domy, pokiaľ je to možné, na najvyšších bodoch. Keď toto viete, potom sme tiež už s domami hotoví a preto sa ihneď obrátime ku kolégiám.

[27.23] Čo sa týka kolégií, tieto nepozostávajú azda z jednej budovy, ale podľa toho, ako to dovoľuje rozloha, častokrát zo sto, častokrát i z tisíca budov. Ale všetky budovy nie sú rovnako veľké, ale ich veľkosť ako aj ich tvar určuje ich účelnosť.

[27.24] Uprostred takého kolégia je však postavená hlavná budova. Táto budova je zároveň tiež najväčšia a najvyššia zo všetkých budov takého kolégia.

[27.25] Táto hlavná budova tvorí vždy pretiahnutý štvoruholník: Na každom rohu je postavená veľmi vysoká veža, ktorá je obyčajne bez strechy, aby sa z nej mohli konať pozorovania na všetky strany. Samotná budova má dĺžku strany nezriedka priemerne tisíc siah vašej miery; široká je ale nanajvýš len päťdesiat siah. Výška takej hlavnej budovy obnáša častokrát asi 150 siah. Strecha budovy je ale prinajmenšom o polovicu vyššia a má tmavoružovú farbu, zatiaľ čo steny vyzerajú svetlofialovo; steny veží sú však svetlozelené.

[27.26] Steny tejto budovy nie sú také uzavrené, ako sú steny domov, ale sú na každej strane vybavené oknami dlhými viac než päťdesiat siah a širokými približne dve siahy, v primeraných vzdialenostiach od seba. Preto teda aj steny takej budovy nie sú také priehľadné, pretože svetlo padá do budovy oknami. Okná samotné nie sú však azda otvorené, ale sú podobné ako u vás gotické okná, uzavrené voči vonkajšiemu vzduchu istým typom pružného, ale nesmierne priehľadného a zo všelijakých farieb zostaveného skla.

[27.27] Vonkajšok takej hlavnej budovy ponúka síce impozantný pohľad svojou kolosálnou veľkosťou, ale napriek tomu je napokon celkom bez prepychu.

[27.28] Ale tým nádhernejšie to vyzerá vnútri; ale nesmiete si predstavovať azda neopísateľne veľkú nádheru chrámu prvého alebo druhého typu na hlavnom páse, ale musíte uvažovať o samotnej nádhere. Lebo i keď nejaké svetlo nemá silu slnečného svetla, predsa len môže byť samo sebou krásne, keď je len rovnomerné a pokojné. – Takto je to aj s vnútornou nádherou takej hlavnej budovy kolégia.

[27.29] Vchod do tejto budovy nie je takisto hneď pri samotnej zemi, ale uprostred úzkej strany tejto budovy je vytvorený veľkolepý altánok, na ktorý sa vystupuje po viacerých stupienkoch. Samotný altánok je značne priestranné, štvoruholníkové miesto, vybavené strechou, ktorá spočíva na viacerých štvorbokých, bielych stĺpoch. Nad týmto altánkom sa najprv prichádza ku vstupnej bráne, vysokej asi dvadsať siah (ktorá sa môže rovnako otvárať i zatvárať). Vnútri budovy vedie tento altánok (ktorý je vnútri budovy širší, než vonku,) asi dvadsať siah priamo vpred; až potom vedú dva rady schodov do samotnej budovy.

[27.30] Uprostred oboch radov schodov sa však altánok predlžuje v tretine svojej šírky až k druhému koncu budovy a tvorí tak prostrednú chodbu. Vľavo a vpravo idú však rovnako v rovnakej výške dve široké chodby a spájajú sa rovnako uprostred budovy, ako aj na jej konci s prostrednou chodbou. Tieto chodby sú približne desať siah vysoko nad obyčajnou podlahou a spočívajú na samých štvorbokých stĺpoch, ktoré stoja od seba vo vzdialenosti piatich siah. Že takisto stredná chodba ako i obe bočné chodby sú vybavené veľmi vkusným zábradlím, netreba sa už ani zmieňovať. Zábradlie býva nesené malými, svetlozelenými, polopriehľadnými, osembokými stĺpikmi.

[27.31] Podlaha altánku ako i samotných chodieb je zhotovená ako mozaika a ponúka najrozmanitejšie podoby a pritom je jemne leštená, ako u vás zrkadlo. Rovnako tak je vyleštené aj všetko ostatné v takejto budove.

[27.32] Medzi prostrednou chodbou a oboma chodbami pri stenách prebiehajú dva rady veľkých stĺpov, ktoré nesú ako strop, tak i strechu budovy.

[27.33] Úplne naspodku v samotnej budove sú však okolo takého stĺpu rovnako umiestnené odpočinkové lavice, zhotovené z pružnej, červeno sa lesknúcej látky. Okolo týchto odpočinkových lavíc sú rovnako umiestnené podobné stoly, aké sme už spoznali v obytných domoch.

[27.34] Uprostred takej budovy medzi strednou chodbou a hlavným stĺporadím sú potom postavené dva vzájomne rovnobežné, asi sto siah dlhé priebežné stoly, okolo ktorých býva postavené veľké množstvo pohyblivých kresiel.

[27.35] Na mieste stolov, a to medzi stĺpmi nesúcimi strednú chodbu, sa nachádza kdekoľvek je len stĺp, veľká skriňa, v ktorej sú uschované hlavné knihy. Pred skriňou sa tiež nachádza pohyblivý, ozdobne spracovaný dvojitý rebrík, aby sa pomocou neho mohlo pohodlne dostať ku každej priehradke skrine.

[27.36] Nesmiete si však myslieť, že tieto skrine sú zhotovené azda z dreva, ale z jedného druhu červeného zlata, ktoré svojím leskom predstihuje všetko, čo ste kedy žiarivé videli. Aj tieto skrine sú nesmierne ozdobne spracované a sú vhodne umiestnené medzi bielym stĺporadím, aby tak vôbec neboli na škodu architektúre.

[27.37] Pod postrannými chodbami pozdĺž steny a síce medzi každým stĺpom chodby, nachádza sa opäť zase taká skriňa vyrobená zo silno žltého zlata; lenže každá z týchto skríň je dobre ešte raz taká široká ako skriňa medzi stĺpmi strednej chodby. Tieto skrine, ktoré sa ťahajú okolo steny celej budovy, sú archívom; a v mnohých budovách je ich aj vyše dvetisíc a každá taká skriňa má nezriedka asi tisíc priečinkov, z ktorých každý obsahuje častokrát asi dvetisíc kníh. Keď to navzájom vynásobíme, dostanete dosť značnú knižnicu: lenže si nesmiete pod tým myslieť žiaden z vašich foliantov (obrovských zväzkov); ale taká kniha sa skladá nanajvýš len z desiatich listov, pričom sa na každom liste vyskytuje niekoľko všeobecných obrazov, ale každý obraz v sebe obsahuje toľko, že keby ste ho chceli popísať vašou rečou, vyplnili by ste tým zaiste tisíc foliantov, z ktorých by mal každý aspoň päťtisíc stránok.

[27.38] Z toho si už dokážete urobiť malý záver, koľko múdrosti často väzí v takej hlavnej budove kolégia. Ak však chcete k tomu ešte prijať, že na takom slnečnom páse stojí asi päť miliónov takých hlavných budov kolégií, potom si môžete vynásobiť a vypočítať, koľko foliantov múdrosti, počítaných podľa vášho písma, väzí v oboch týchto pásoch.

[27.39] A predsa všetka táto múdrosť nie je ani kvapkou voči múdrosti jedného muža, ktorý obýva hlavný pás Slnka. A táto múdrosť je opäť sotva kvapkou voči múdrosti najvyššieho kňaza tohto pásu, ktorý čerpá svoju múdrosť už z lásky. A táto múdrosť je opäť sotva len nepatrnou kvapkou voči múdrosti najnepatrnejšieho dieťatka Mojej lásky. A kde je potom ešte len múdrosť už dokonalých obyvateľov nebies a napokon ešte len Moja múdrosť?

[27.40] Krátko, necháme múdrosť odpočívať v týchto archívoch a prezrieme si ešte trochu ostatné vybavenie tejto hlavnej budovy.

[27.41] Strop tejto budovy je trojnásobná klenba veľkej pevnosti a má rovnako lesknúcu sa farbu svetločerveného zlata. Samotné steny sú modré a nesmierne jemne vyleštené. Zo stropu visia až do polovice výšky budovy na hrubých, bielych motúzoch biele svetelné gule, ktoré nemajú síce vlastné svetlo, ale svojím mnohostranným výbrusom a nesmierne jemnou politúrou (lesklým náterom) lámu svetlo zachytávané oknami v najrozmanitejších farbách a tým poskytujú vnútrajšku budovy nesmierne nádherný pohľad.

[27.42] Chodby i steny sú podobne nepretržite vybavené dobre vystlanými lavicami, aby si prechádzajúci mohli na nich opäť odpočinúť, keď sa prechádzaním trochu unavili.

[27.43] To je teda celé zariadenie takej takej budovy hlavného kolégia. Iba na rohu takej budovy sú ešte všade malé dvere, ktorými sa možno dostať na vežu.

[27.44] Samotné veže majú vnútri nič iné, ako pohodlné schody z jedného podlažia veže na ďalšie. Tieto podlahy sú tu preto, aby pri vystupovaní na vežu nedostal nikto závrať. Aby ste si to dokázali ľahšie znázorniť, predstavte si takmer asi tisíc siah vysokú vežu, ktorá je vnútri od desiatich ku desiatim siaham rozdelená priečnou podlahou na podlažia, pričom jednotlivé podlažia sú spojené schodmi vybavenými zábradlím.

[27.45] Predstavte si ešte k tomu, že taká štvorboká veža má obvod sto siah, a potom si už dokážete učiniť malý pojem o takej budove. Že tiež každá veža je na každom podlaží vybavená s najmenej tromi oknami, rozumie sa samo sebou, lebo steny veže sú priehľadné.

[27.46] Toto je všetko. Nabudúce si ešte trochu prezrieme ostatné budovy a zároveň pritom hodíme jeden pohľad aj na na južný pás. A takto to pre dnešok ponecháme opäť ako dobre postačujúce.