[2.12] Teraz budeme skoro tam, kde chceme byť: len musíme najskôr ešte vedieť, z čoho vlastne pozostáva hmota samotného slnečného telesa a potom tiež súhrnný život jeho ľudí.

[2.13] Hmota slnečného telesa je vlastne, čo do zovňajšku, trochu pevnejšie udržiavaný duševný orgán, v ktorom sú držaní nespočetní duchovia akoby v miernej väzbe. Na slnečnom telese bolo totiž z milosti Mojej lásky stvorené ešte druhé, pevnejšie substanciálne telo, ktoré je veľmi dobre spôsobilé pre prijatie týchto duchov zviazaných v slnečnej hmote. Keď je teraz toto telo alebo skorej skutočný slnečný človek splodený aktom vôle nejakého predošlého človeka, je tiež ihneď duch tohto takto splodeného človeka prijatý ku ďalšej skúške slobody. Po tomto prijatí, ktoré sa vždy deje ihneď po plodení, je tu potom slnečný človek tiež už dokonale živý. Potom sa mu oznámia podmienky Mojej vôle a sú mu ukázané jeho vlastné dokonalosti vôle, pomocou ktorých vlastní v sebe skutočnú tvorivú silu, a nepotrebuje nič iné než len pevne a určite chcieť, a slnečná pôda mu tiež dá to, čo chce.