Prirodzene Slnko |
1. kapitola – Slnko ako súhrn planetárnych svetov. Všeobecne o pôde a raste rastlín. (8. augusta 1842 od 15:15 do 17:15 hod.) [1.1] Nebude tu potrebné, ako inokedy pri popise inej hviezdy, bližšie určovať stanovisko tejto svietiacej hviezdy, pretože to ona zaiste činí každý deň až príliš zrejme. Preto si najprv položíme a vyriešime otázku: Čo je Slnko? – Po vyriešení tejto otázky bude možné všetko ľahko usporiadať a iste obdivuhodne jasne vyložiť; a preto si ešte raz kladieme túto otázku a pýtame sa: Čo je Slnko? [1.2] Slnko je vzhľadom k planétam krúžiacim okolo neho síce stálica; ale samo sebou je len dokonalou planétou, pretože tak ako krúži Zem so svojim Mesiacom práve okolo tohto Slnka, taktiež ono sa pohybuje so všetkými, okolo neho krúžiacimi planétami, okolo vám už známeho centrálneho slnečného telesa, po ceste, ktorá však pravdaže trvá trochu dlhšie, než cesta Zeme okolo Slnka; pretože Slnko potrebuje pre vykonanie tejto veľkej dráhy takmer 28 000 pozemských rokov. [1.3] Vedeli by sme teda, že Slnko nie je len púhym Slnkom, ale že je skôr dokonalou planétou, ktorá tu vzhľadom k svojej veľkosti ako svetového telesa je oblievaná pomerne väčším množstvom svetla, než každá omnoho menšia planéta okolo neho krúžiaca. [1.4] Ak je však samotné Slnko dokonalou planétou, potom tiež musí celkom iste obsahovať v najdokonalejšej miere všetky ony planetárne súčasti, ktoré sa vyskytujú vo veľmi zmenšených potenciách na všetkých ostatných menších, obiehajúcich ho planétach. A tak sa musí nachádzať v Slnku vo veľkej dokonalosti to, čo sa v omnoho menšej forme a teda aj omnoho nedokonalejšie vyskytuje na planétach Merkúre, Venuši, Zemi a jej Mesiaci, na Marse, na štyroch malých partikulárnych (dielčích) planétach: Pallas, Juno, Ceres a Vesta, na Jupiteri a jeho štyroch mesiacoch, na Saturne a jeho prsteňoch a siedmich mesiacoch, na Uráne a jeho piatich mesiacoch a na jednej, ešte vzdialenejšej planéte a jej troch mesiacoch a konečne na všetkých tých asi 12 000 miliónoch kométach, ktoré sa v nesmiernych vzdialenostiach pohybujú okolo tohto Slnka. [1.5] Alebo stručnejšie povedané: Dokonalá planéta Slnko je prirodzene dokonalým súhrnom všetkých jeho svetových detí; alebo: na tejto dokonalej planéte sa vyskytuje i z prirodzeného hľadiska živo dokonalejšie všetko to, čo sa vyskytuje na ktorejkoľvek planéte, mesiaci a kométe. – Pre lepšie porozumenie pripojíme ihneď niekoľko príkladov. [1.6] Pôda vašej planéty je mŕtva, tvrdá, kamenistá a nie je schopná bez slnečného svetla niečo splodiť. Naproti tomu pôda Slnka je jemná a hebká, nie je kamenistá ani piesčitá, ale je taká mäkká, ako mäso človeka. Alebo, aby ste tomu ešte lepšie rozumeli, je takmer všade taká pružná, že by sa nikto, kto by snáď na ňu spadol, nijako bolestivo neporanil, pretože by tu spadol práve tak, ako na vankúš naplnený vzduchom. Táto pôda však nie je pri tejto vlastnosti azda taká tuhá, ako u vás tzv. gumené elastikum (kaučuk), ale je celkom kyprá a nie je teda pružná vcelku, ale len vo svojich najjemnejších čiastkach, ktoré sú samy sebou všetky šešuľkami, naplnenými pravým životným éterom. [1.7] Niečo podobné je síce tiež u pôdy vašej planéty; lenže tieto šešuľky sú samé príliš krehké a pri náraze alebo pri páde sa nepoddávajú, ale sa tým iba pevnejšie stlačia k sebe; a ak ležia počas mnohých rokov nerušene vedľa seba a nad sebou navrstvené, uchvacujú sa konečne tak tvrdošijne, že sa potom následkom tohto vzájomného uchvacovania stávajú celkom kameňom a v tomto stave potom tiež samozrejme kladú ešte tvrdošijnejší odpor než prv, kedy ešte ležali jedna nad druhou oddelene a uvoľnenejšie; a z toho dôvodu musí potom byť aj vegetácia na planéte omnoho chudobnejšia, než na dokonalej slnečnej planéte. [1.8] Pretože na planetárnom zemskom telese, akým je napríklad vaša Zem, musí živým zárodkom vybavené hrubšie semeno v pôde najskôr zotlieť, a práve týmto aktom musí obklopujúce ho zemité šešuľky prinútiť tiež ku spoluzotlievaniu alebo skôr ku zmäknutiu, aby tým potom uvoľnený, živý zárodok mohol z týchto zmäknutých zemitých šešuliek ihneď nasávať jemu vhodnú éterickú potravu. Potom však musí vyhnať ihneď hojné korene medzi tieto zemité šešuľky, tým ich zmäkčiť, potom pribúdaním na svojom objeme usilovne rozdrviť, aby sa tým získala ďalšia potrebná potrava pre jeho rastlinný vzrast. [1.9] Je niečo takého potrebné aj na dokonalej slnečnej planéte? – Pozrite, tu je veľký rozdiel. Pretože pôda slnečnej planéty je taká jemná, hebká a vláčna, zachycujú sa časti, patriace ktorejkoľvek rastline, už bez semena bezprostredne v samotnej pôde a vyrážajú na ňu v najpočetnejších, najrozmanitejších a najužitočnejších rastlinách, ktorých krása, dobrá akosť a užitočnosť predstihuje tak mnohonásobne všetko mysliteľné na všetkých ostatných planétach, koľkonásobne predstihuje Slnko svojím svetlom a svojou veľkosťou všetky tieto svoje svetové deti. [1.10] Na Slnku nemá teda ani strom, nech už je akéhokoľvek druhu, ani ker ani rastlina korene ani semená, ale všetko tu rastie a vzniká takmer tak, ako u vás pôvodný kamenný mach, pleseň a huby. Lenže tieto rastliny nie sú tu také pominuteľné a krátko trvajúce, ako menované rastliny na vašom zemskom telese; ale kde také sily dávajú čomukoľvek rásť, to potom tiež rastie neustále ďalej. A keď prirodzení slneční ľudia takú rastlinu tiež akoby zotnú, neusmrtia ju tým, ale zoťatý strom alebo pokosená rastlina sa zase skoro obnovuje. Lebo pretože tu korene takej rastliny nie sú hrubohmotné, ale len sú podobné ohnivým, éterickým žilám, uchytí sa po skoršom pokosení ona vegetatívna sila znovu a rastlina rastie v novej nádhere a skvelosti. [1.11] Tu si asi mnohí pomyslia a povedia: Nuž, keď tu nie sú rastliny vyplieniteľné týmto spôsobom, nezaberú tu skoro celú plochu tejto planéty tak silne, že sa potom vedľa nich nebude môcť obstáť žiadna druhá, voľne kráčajúca bytosť? [1.12] Toto sa tu však vôbec nestáva, pretože prirodzení ľudia tejto dokonalej planéty majú tiež ešte omnoho väčšiu silu vôle, než je vegetatívna plodivá sila slnečnej pôdy. Z tohto dôvodu nevyrastie potom na Slnku tiež ani strom, ani ker, ani rastlina, alebo steblo trávy bez pričinenia ľudskej vôle. Ľudská vôľa je tam teda tým jediným, nekonečne mnohorodým a rôznorodým semenom pre všetku vegetáciu na tejto dokonalej planéte. Preto napríklad rastie strom, alebo rastlina zo slnečnej pôdy len tam, kde ho chce slnečný človek mať, a ako utvorené ho chce mať. Preto tiež na tejto dokonalej planéte nie je v ríši všetkého rastlinstva vôbec žiaden trvalý, jednotvárne sa vyskytujúci druh, ale druh rastliny sa riadi vždy podľa chcenia toho, alebo onoho človeka. – Ak však človek vyvolal svojou vôľou niekde z pôdy strom alebo rastlinu, potom ju nemôže nikto iný vyhubiť, len jedine ten, ktorý ju vyvolal: Iný len vtedy, ak bol k tomu vôľou ploditeľa zmocnený. [1.13] Práve z tohto dôvodu je potom aj na slnečnej pôde v ríši rastlinstva vpravde nekonečná rozmanitosť. Pretože ani u dvoch najbližších susedov sa nevyskytujú dve rovnorodé rastliny, ale každý vyludzuje na pôde, ktorú obýva, tiež iné rastliny. A tak by tu mohol niekto z vás cestovať mnoho tisíc rokov šírymi lánmi slnečnej pôdy a prichádzal by na stále nové a obdivuhodné nádherné druhy a typy rastlín; a nenašiel by na tejto dlhej ceste ani dva druhy rastlín, ktoré by vyzerali úplne rovnako. – Pozrite, z tohto príkladu si už môžete urobiť malú predbežnú predstavu o tom, prečo je Slnko dokonalou planétou. Niečo podobné sa vyskytuje síce na každom svetovom telese alebo na menších planétach, avšak oproti Slnku len nedokonale. [1.14] Tak môžu byť aj rastliny na vašej Zemi premieňané a zušľachťované, avšak omnoho namáhavejšie a omnoho obmedzenejšie. – Len v duchu je zrejmá podobná dokonalosť aj u ľudí na iných planétach, ako sú napríklad plody básnickej fantázie, buď v reči pojmov, ktorá sa vyjadruje slovami, alebo v reči výtvarníctva, ktoré sa vyjadruje príslušnými obrazmi, pomocou farieb alebo iných, pre stvárnenie vhodných prostriedkov; ale najmä je to rečou tónov, kde hudobný skladateľ môže rozvinúť tú najväčšiu rozmanitosť, ak má v tomto obore úplne prebudeného ducha. Avšak napriek tomu všetkému je táto zjavná dokonalosť na planétach len mdlým obrazom všetkého toho, čo sa v akomkoľvek ohľade vyskytuje na dokonalej slnečnej planéte. [1.15] Že Slnko je dokonalou planétou a musí teda obsahovať všetko to, čo je planetárne, možno spoznať z toho, že na planétach sa všetko vytvára vyžarujúcim svetlom Slnka. Rozdiel medzi dokonalou planétou a nedokonalými planétami je zrejmý len z toho, že na planétach nedokonalých sú všetky tvary, ktoré pochádzajú zo slnečného svetla, tvarmi nutnými a určitými, neľahko premeniteľnými a dokonca sa dajú ešte spočítať, zatiaľ čo na dokonalej slnečnej planéte sú všetky tvary voľné a nemajú žiadne iné puto, než je puto vôle tamojších ľudí, a preto sú aj nespočítateľné a do nekonečna rôzne. (9. augusta 1842 od 15:00 do 18:15 hod.) [1.16] Kedy–tedy sa síce tiež stáva, že i na nedokonalých planétach práve pôsobením Slnka zanikajú mnohé bytostné tvary, a zato vstupujú do súcna tvary celkom iné. Avšak toto sa deje na planétach len zriedkavo, a obdobie premeny a prechodu vyžaduje omnoho dlhšiu dobu než na dokonalej slnečnej planéte. [1.17] Tak na vašom pozemskom telese zaniklo síce už niekoľko tisíc druhov stromov, rastlín a tráv, ktorých otlačky sa vyskytujú ešte tu a tam medzi kamennými vrstvami. Zaniklo tiež niekoľko druhov pravekých obrovských stromov, a ich drevo sa teraz vyhľadáva už len ako čierne kamenné uhlie, obdobne tiež úplne vymizlo množstvo okrídlených obojživelníkov, ktoré sú teraz ešte známe pod menom: „jaštery”. [1.18] Tak zanikli dokonca obrovské telá mnohých ľudí, ktorí boli v praveku známi pod menom obri. Rovnako zanikli aj viaceré druhy veľkých vtákov, ako i nemenej početné ryby, ktoré už teraz nemožno nikde nájsť medzi všetkými známymi druhmi, jedine ešte nanajvýš zriedkavo v skamenelinách, kde sa ešte mnohokrát, čo sa týka formy, veľmi dobre zachovali. [1.19] Avšak, ako bolo povedané, všetky tieto premeny sa dejú na nedokonalej planéte, najprv veľmi pomaly a nelíšia sa od im nasledujúcich tvarov tak veľmi, ako stále sa vyskytujúce zmeny na dokonalej slnečnej planéte. [1.20] Slnko sa teda môže nazvať dokonalou planétou práve z toho dôvodu, že všetko, čokoľvek len možno nájsť na všetkých planétach, je tiež v najdokonalejšom zmysle v najväčšej, stále sa striedajúcej rozmanitosti akoby živo prítomné aj na slnečnej pôde. Z toho, čo bolo doposiaľ povedané, musí každému začať byť jasné, že Slnko je skutočne najdokonalejšou planétou, pretože je dokonalým súhrnom všetkého toho, čokoľvek vo všetkých jeho častiach od strediska počínajúc, tvorí planétu samu i so všetkým, čo sa objavuje na jej povrchu. Pretože keby tomu tak nebolo, ako by teda mohli slnečné lúče vyvolať podobné veci na zemských telesách? |
Desktop Impresum | |