[1.9] v ktorom potom sú skryté všetky poklady múdrosti a živého poznania v Duchu.

[1.10] Napomínam vás však preto, aby vás nikto nezviedol rozumovými a skvelými rečami a filozofiou pohanov.

[1.11] Lebo rozum majú i zvieratá, tak ako filozofiu pohania, ktorí obetujú mŕtvym modlám!

[1.12] Vy však ste vykúpení smrťou tohto Jedného k večnému životu v Bohu Otcovi; ako tu môžete zasväcovať svoje srdce, ktoré sa stalo príbytkom Ducha Svätého, opäť duchu mŕtvych?!

[1.13] Hoci nie som u vás i telesne, som však stále u vás v Duchu, mocou Kristovou vo mne a vidím vašu vieru a vaše skutky.

[1.14] A preto vás chcem vážne napomenúť a ukázať, ako mnohí z vás milých bratov upadli do veľkého bláznovstva; lebo poznám ich klamné dôvody a viem, čo chcú.

[1.15] Buď však tomu tak, aby ste sa pridržovali Ježiša Krista, ako ste Ho obdržali a prijali odo mňa, a kráčajte podľa evanjelia, ktoré som vám verne hlásal,

[1.16] a zapustite v ňom pevné korene a buďte pevní vo viere, tak, ako som vás to všetkých učil v Duchu nášho Pána Ježiša Krista, živého Syna Božieho, ktorý vládne po pravici Otca od večnosti.

[1.17] Takto však, akými sa teraz chcete stať a ako to chcete mať, ste odporcovia Krista a Jeho slova! –

[1.18] Čo teda chcete? Chceli by ste sa opäť znova stať otrokmi a tvrdo držanými sluhami zákona a hriechu a smrti, od čoho všetkého sme boli oslobodení skrze Ježiša Krista?

[1.19] Počujte ma! Hovorím vám: Dajte dobrý pozor, aby ste neboli oklamaní a olúpení vašou svetskou múdrosťou a príliš voľnou náukou tých medzi vami, ktorí sa boja viac Rimanov a slepých Židov než Pána slávy, ktorý nás vykúpil, skrze Ktorého sme boli učinení my i nebo i Zem i všetky veci! –

[1.20] Keď som však bol medzi vami, pýtali sa ma vaši svetskí mudrci, aký je rozdiel medzi Bohom a Jeho Synom Kristom. – A ja som sa ujal slova a povedal im:

[1.21] „Počujte bratia! Boh je jeden a Kristus je jeden; lebo ako je len jeden Boh, tak je tiež len jeden Kristus. Čo rozdielneho by tu malo byť medzi Bohom a Kristom? – Boh je láska, a Kristus je múdrosť v Bohu alebo Svetlo, Pravda, Cesta a večný život!

[1.22] V Kristovi sídli úplnosť Božstva telesne a my sme dokonalí v Ňom; lebo On je základom a hlavou všetkej slávy, všetkej moci a sily, všetkej vrchnosti sveta, a je Kniežaťom všetkých kniežatstiev Zeme.“

[1.23] Ak som však ja, Pavol, toto hovoril k vám v Duchu a vo všetkej Pravde, prečo sa teda teraz nechávate podvádzať ľudskou náukou a svetskými ustanoveniami?!

[1.24] Vy ste boli obrezaní bez ruky a noža Duchom Svätým, pretože ste odložili svoj hriešny život, ktorý bol mocným koreňom v mäse vášho tela; a to bola pravá, živá obriezka v Kristovi!

[1.25] Lebo tu ste boli vo vašom hriešnom tele s Kristom pochovaní pre svet skrze krst Ducha Svätého a potom ste opäť skrze Krista znovu vstali z mŕtvych skrze živú vieru a lásku k Nemu.

[1.26] Čo teda chcete teraz opäť so starou obriezkou, ktorá tu pominula; čo s obradom, ktorý je teraz bezcenný, pretože Kristus tu už bol a vstal z mŕtvych a my v Ňom; čo chcete so sabatom, ak Kristus každodenne pôsobil a doposiaľ pôsobí a tým každý deň učinil dňom Pána a sabat nesvätil?! –

[1.27] Ja vás však poznám, takže vám hovorím: Kristus akým je, chce byť chudobným vo svete; vy však chcete zlato! To je to, prečo chcete modlitebne, sviatok a lemované rúcha!

[1.28] Vy hovoríte, že Boh skrze Krista, Svojho Syna, nikde nezrušil Mojžišove ustanovenia, ale ich naopak pri poslednej večeri potvrdil a že teda musia byť aj obetné obrady.

[1.29] Ja, Pavol, pravý Bohom vyvolený apoštol Pána, som však naplnený s Duchom Božím; ako to teda príde, že mi to Duch Boží ešte nikdy neoznámil, hoci som bol pred svojím povolaním omnoho tvrdošijnejším služobníkom a chrámovým prisluhovačom, než ste kedy boli vy?

[1.30] Ja však vám chcem teraz povedať: Ako mňa bol Duch Boží prebudil, keď som sa uberal do Damašku, aby som tam prenasledoval mladú obec Kristovu, tak som najprv – dokonca vo svojej slepote – videl, že Pán chce byť uctievaný a vzývaný v Duchu a v Pravde, ale večne nikdy v nejakom obrade!

[1.31] Lebo nikoho Boh najprv neoslepil, koho povolal ku svojej službe; ja som však musel najprv oslepnúť, aby som stratil všetko, čo patrí svetu, skôr než som sa mal stať len jedným z Jeho najnepatrnejších sluhov!

[1.32] Prečo som však musel najprv oslepnúť? Pretože celá moja bytosť bola pochovaná do hmoty chrámovej služby a tým mi teda bola odňatá!

[1.33] Ak ma teda Pán povolal bez obradu, teda v mojej slepote, ako by som bol kedy mohol učiniť obrad z Pánovej večere?!

[1.34] Či tomu nie je tak, ako ma vždy učí Duch Boží?! – Kto má svetlo očí, ten sa pozerá na obrady sveta a obveseľuje sa nimi;

[1.35] ale pre slepého zanikol všetok svet so svojimi obradmi i stará chrámová služba i všetky lemované rúcha!

[1.36] Je teda večná pravda, že Pán ma nepovolal pre nejaké nové zriaďovanie obradov, ale pre povzbudzovanie sŕdc, okolo ktorých satan po tisícročia koval svoje tvrdé reťaze,

[1.37] a aby som hlásal každému slobodu Ducha, pokoj duše, a tým pretrhal v Kristovi Pánovi staré, tvrdé putá smrti.

[1.38] Čo však prospeje mne i vám moje učenie, čo evanjelium Božie, ak sa chcete slobodne opäť navrátiť do starej smrti?!

[1.39] Ja vás však prosím kvôli vášmu večnému životu: upusťte od toho, čo staré zajatie v Bábeli zanechalo všetkým Židom ako tvrdé dedičstvo!

[1.40] Pozrite: Bábel, onú veľkú neviestku sveta, Pán zničil; lebo priniesla mnohým národom smrť! Čo však získate vy, ak chcete zriadiť z Laodície nový Bábel?! Preto upustite od toho, čo by znova privodilo hrôzu spustošenia, – o čom prorokoval Daniel, keď stál na svätom mieste!

[1.41] Kristus vás však učinil živými, pretože ste boli vo svojich hriechoch a v predkožke svojho tela mŕtvi a odpustil vám všetky hriechy, ktorých ste sa vždy dopúšťali v chráme, ako i vo svojej predkožke.

[1.42] On zničil krvavý rukopis, ktorý tu bol proti nám všetkým, ktorý povstal svetskými ustanoveniami a naše mená boli týmto písmom zapísané do knihy sveta, do knihy súdu a do knihy smrti, – tým, že ho pribil na kríž.

[1.43] Prečo však chcete teraz tento krvavý, Samým Bohom zničený rukopis, pribitý na kríž súdu, potupy, kliatby, smrti, opäť strhnúť a vaše nové mená v Kristovi vymeniť za staré, ktoré boli krvou napísané v knihe súdu?

[1.44] Ó vy slepí blázni všetkého bláznovstva! V Kristovi ste sa oslobodili – a teraz sa chcete stať opäť otrokmi a služobníkmi hriechu, súdu a smrti! Či ste nepočuli, že prekliaty je ten, ktorý sa pribije na kríž?!

[1.45] Kristus však vzal vašu hanbu, vašu potupu, váš hriech, váš súd a vašu smrť na seba a dal Sa ako prekliaty za vás pribiť na kríž, aby vám všetkým zadovážil úplnú slobodu pred Bohom; a aby ste tým kráčali v cti, vzal všetku vašu hanbu a potupu so sebou na kríž!

[1.46] Ó, čo vás teda pobáda, ktorí ste sa stali živými v Kristovi, že sa chcete teraz opäť znova odovzdať smrti?!

[1.47] S čím vás teda mám porovnať, aby vás to trafilo, ako dobrá strela do terča? – Áno, podobáte sa rozohnenej pobehlici, ktorá býva v meste a predsa je dcérou z dobrej rodiny!

[1.48] Počujte ma a zapíšte si to za uši! Čo prospeje pobehlici jej dobrý pôvod, ak je jej telo chlípnejšie než tuk vykŕmeného obetného barana!

[1.49] Či nebude vo svojej komnate od žiary tela pobiehať hore-dolu a hneď pri jednom, hneď zasa pri druhom okne vystrkovať polku tela a či nebude strieľať na všetky strany svojimi očami chtivými chlípnenia, či by neuvidela toho, ktorý má to, za čím v chlípnosti lačnie a horí jej telo?!

[1.50] A ak ho uvidí, tak mu s neviazaným žiarom svojich očí ukáže, čo by rada a bude s ním vo svojej žiadostivosti hrešiť desaťnásobne viac, než nejaká neviestka v posteli hanby so svojím záletníkom.

[1.51] Ó pozrite, vy Laodíčania, toto je váš obraz! – Viete však, čo urobí takému dievčaťu ženích, ktorý sa chce o ňu poctivo uchádzať, ak pôjde okolo jej domu a uvidí jej hanebné chlípnenie?

[1.52] Ihneď ju vyobcuje zo svojho srdca a zo svojich úst a viac sa už na ňu nepozrie, a to aj keby prišla do tej najväčšej núdze!

[1.53] Rovnako Pán učiní aj vám; lebo On vám vybudoval nový, živý chrám vo vašich srdciach, kde Ho máte očakávať; vy však pohŕdate týmto chrámom, touto svätou komnatou a zo samej svetskej chlípnosti uháňate ku oknám súdu a chcete tu smilniť so svetom, kvôli zlatu, vážnosti a panovačnosti, pretože za tým všetkým bažíte!

[1.54] Ja vám však hovorím: Pán odstúpi a nechá vás prejsť do všetkého neviestkárstva, do starého súdu a do starej smrti, ak sa ihneď neobrátite a celkom neupustíte od vášho duchovenstva, ktoré ste si sami zvolili, od vášho chrámu, vášho sviatku a vašich lemovaných rúch; lebo toto všetko je pred Pánom ohavnosťou, podobne ako rozpálená pobehlica, ktorá je vo svojom srdci horšia než desať neviestok Bábelu.