List apoštola Pavla Laodíčanom |
[1.39] Ja vás však prosím kvôli vášmu večnému životu: upusťte od toho, čo staré zajatie v Bábeli zanechalo všetkým Židom ako tvrdé dedičstvo! [1.40] Pozrite: Bábel, onú veľkú neviestku sveta, Pán zničil; lebo priniesla mnohým národom smrť! Čo však získate vy, ak chcete zriadiť z Laodície nový Bábel?! Preto upustite od toho, čo by znova privodilo hrôzu spustošenia, – o čom prorokoval Daniel, keď stál na svätom mieste! [1.41] Kristus vás však učinil živými, pretože ste boli vo svojich hriechoch a v predkožke svojho tela mŕtvi a odpustil vám všetky hriechy, ktorých ste sa vždy dopúšťali v chráme, ako i vo svojej predkožke. [1.42] On zničil krvavý rukopis, ktorý tu bol proti nám všetkým, ktorý povstal svetskými ustanoveniami a naše mená boli týmto písmom zapísané do knihy sveta, do knihy súdu a do knihy smrti, – tým, že ho pribil na kríž. [1.43] Prečo však chcete teraz tento krvavý, Samým Bohom zničený rukopis, pribitý na kríž súdu, potupy, kliatby, smrti, opäť strhnúť a vaše nové mená v Kristovi vymeniť za staré, ktoré boli krvou napísané v knihe súdu? [1.44] Ó vy slepí blázni všetkého bláznovstva! V Kristovi ste sa oslobodili – a teraz sa chcete stať opäť otrokmi a služobníkmi hriechu, súdu a smrti! Či ste nepočuli, že prekliaty je ten, ktorý sa pribije na kríž?! [1.45] Kristus však vzal vašu hanbu, vašu potupu, váš hriech, váš súd a vašu smrť na seba a dal Sa ako prekliaty za vás pribiť na kríž, aby vám všetkým zadovážil úplnú slobodu pred Bohom; a aby ste tým kráčali v cti, vzal všetku vašu hanbu a potupu so sebou na kríž! [1.46] Ó, čo vás teda pobáda, ktorí ste sa stali živými v Kristovi, že sa chcete teraz opäť znova odovzdať smrti?! [1.47] S čím vás teda mám porovnať, aby vás to trafilo, ako dobrá strela do terča? – Áno, podobáte sa rozohnenej pobehlici, ktorá býva v meste a predsa je dcérou z dobrej rodiny! [1.48] Počujte ma a zapíšte si to za uši! Čo prospeje pobehlici jej dobrý pôvod, ak je jej telo chlípnejšie než tuk vykŕmeného obetného barana! [1.49] Či nebude vo svojej komnate od žiary tela pobiehať hore-dolu a hneď pri jednom, hneď zasa pri druhom okne vystrkovať polku tela a či nebude strieľať na všetky strany svojimi očami chtivými chlípnenia, či by neuvidela toho, ktorý má to, za čím v chlípnosti lačnie a horí jej telo?! [1.50] A ak ho uvidí, tak mu s neviazaným žiarom svojich očí ukáže, čo by rada a bude s ním vo svojej žiadostivosti hrešiť desaťnásobne viac, než nejaká neviestka v posteli hanby so svojím záletníkom. [1.51] Ó pozrite, vy Laodíčania, toto je váš obraz! – Viete však, čo urobí takému dievčaťu ženích, ktorý sa chce o ňu poctivo uchádzať, ak pôjde okolo jej domu a uvidí jej hanebné chlípnenie? [1.52] Ihneď ju vyobcuje zo svojho srdca a zo svojich úst a viac sa už na ňu nepozrie, a to aj keby prišla do tej najväčšej núdze! [1.53] Rovnako Pán učiní aj vám; lebo On vám vybudoval nový, živý chrám vo vašich srdciach, kde Ho máte očakávať; vy však pohŕdate týmto chrámom, touto svätou komnatou a zo samej svetskej chlípnosti uháňate ku oknám súdu a chcete tu smilniť so svetom, kvôli zlatu, vážnosti a panovačnosti, pretože za tým všetkým bažíte! [1.54] Ja vám však hovorím: Pán odstúpi a nechá vás prejsť do všetkého neviestkárstva, do starého súdu a do starej smrti, ak sa ihneď neobrátite a celkom neupustíte od vášho duchovenstva, ktoré ste si sami zvolili, od vášho chrámu, vášho sviatku a vašich lemovaných rúch; lebo toto všetko je pred Pánom ohavnosťou, podobne ako rozpálená pobehlica, ktorá je vo svojom srdci horšia než desať neviestok Bábelu. |
Desktop Impresum | |