List apoštola Pavla Laodíčanom |
[1.26] Čo teda chcete teraz opäť so starou obriezkou, ktorá tu pominula; čo s obradom, ktorý je teraz bezcenný, pretože Kristus tu už bol a vstal z mŕtvych a my v Ňom; čo chcete so sabatom, ak Kristus každodenne pôsobil a doposiaľ pôsobí a tým každý deň učinil dňom Pána a sabat nesvätil?! – [1.27] Ja vás však poznám, takže vám hovorím: Kristus akým je, chce byť chudobným vo svete; vy však chcete zlato! To je to, prečo chcete modlitebne, sviatok a lemované rúcha! [1.28] Vy hovoríte, že Boh skrze Krista, Svojho Syna, nikde nezrušil Mojžišove ustanovenia, ale ich naopak pri poslednej večeri potvrdil a že teda musia byť aj obetné obrady. [1.29] Ja, Pavol, pravý Bohom vyvolený apoštol Pána, som však naplnený s Duchom Božím; ako to teda príde, že mi to Duch Boží ešte nikdy neoznámil, hoci som bol pred svojím povolaním omnoho tvrdošijnejším služobníkom a chrámovým prisluhovačom, než ste kedy boli vy? [1.30] Ja však vám chcem teraz povedať: Ako mňa bol Duch Boží prebudil, keď som sa uberal do Damašku, aby som tam prenasledoval mladú obec Kristovu, tak som najprv – dokonca vo svojej slepote – videl, že Pán chce byť uctievaný a vzývaný v Duchu a v Pravde, ale večne nikdy v nejakom obrade! |
Desktop Impresum | |