[PS 0.3] Slnečný svet Slnka krúži v najľahších prílivoch éteru; / aké svetlé a silné je tu všetko svetlo, to si nikto nedokáže dobre predstaviť, / a kto sa v tomto najvyššom lesku lúčov stará o život, / to ešte nebolo dané žiadnemu telesnému oku. – / Áno, vo svetle vrú neobyčajné zázračné hĺbky, / ktoré nikdy nevypadnú preč na malé pastviny sveta!

[PS 1.2] Slnko je vzhľadom k planétam krúžiacim okolo neho síce stálica; ale samo sebou je len dokonalou planétou, pretože tak ako krúži Zem so svojim Mesiacom práve okolo tohto Slnka, taktiež ono sa pohybuje so všetkými, okolo neho krúžiacimi planétami, okolo vám už známeho centrálneho slnečného telesa, po ceste, ktorá však pravdaže trvá trochu dlhšie, než cesta Zeme okolo Slnka; pretože Slnko potrebuje pre vykonanie tejto veľkej dráhy takmer 28 000 pozemských rokov.

[PS 1.16] Kedy–tedy sa síce tiež stáva, že i na nedokonalých planétach práve pôsobením Slnka zanikajú mnohé bytostné tvary, a zato vstupujú do súcna tvary celkom iné. Avšak toto sa deje na planétach len zriedkavo, a obdobie premeny a prechodu vyžaduje omnoho dlhšiu dobu než na dokonalej slnečnej planéte.

[PS 2.1] Vieme teda, že Slnko je dokonalou planétou. Preto sa tiež nebudeme dlhšie zdržovať porovnávaním, ale pustíme sa ihneď, ako hovorievate bez dlhých okolkov, do Slnka a preskúmame ho od pólu k pólu, avšak nie v tom poriadku, ako pri nejakej planéte nedokonalej, ale v poriadku práve opačnom.

[PS 2.14] Práve pri tejto dokonalosti vôle sa však oznámi slnečnému človeku tiež poriadok Mojej vôle, a zároveň sankcionovaný (schválený) príkaz k tomu, že s tvorivou dokonalosťou svojej vôle nemá nijako jednať proti večnému poriadku Mojej vôle. Že pri takomto veľmi slobodnom usporiadaní vôle nastávajú tiež veľmi mnohé neusporiadané protivenstvá voči Mojej vôli, to môže každý bezpečne prijať; pretože čím je vôľa slobodnejšia a nenasmerovaná, tým ľahšie a voľnejšie je tiež možné prestúpiť zákonité hranice Mojej vôle.

[PS 8.2] Vy však tentokrát obdržíte celkom určitú odpoveď. Ale ako to urobíme, aby ste dostali práve o tomto zjave určitú odpoveď? Vy si pravdaže poviete: Najľahším spôsobom, pretože stačí, aby som vám len povedal, ako to je, a vy Mi úplne uveríte. To je zaiste pravda, avšak čo Ja tu hovorím, mohlo by sa predsa tiež raz dostať na oči svetskej učenosti. Uveria títo tiež tak bezprostredne tomu, čo by som vám tu chcel v tejto veci povedať? – Ó, kdežeby, tento druh ľudí nemá vieru; neverí ani tak celkom bezpodmienečne alebo od srdca, že som to Ja, alebo, že vôbec je Boh, ako Ho oznamuje zjavenie, ale nanajvýš tak, ako Ho vynachádza ich vysoko múdry rozum. Preto tiež, ako bolo povedané, by výlučnému rozprávaniu neuverili, ale vyhlásili by to všetko za výplod básnickej fantázie.

[PS 9.6] Vy sa tu ľahko spýtate: „Dobre ak je tomu tak, ako teda môžu títo slneční ľudia trvať, bez toho aby neboli svojim vlastným svetlom náhle rozložení, keď predsa iste tiež majú viac menej hmotné telo? O to som sa už postaral. Na Zemi nie je pravdaže hmota, ktorá by mohla trvať v silnom slnečnom svetle; avšak hmota Slnka spočíva už opäť na iných zákonoch než hmota nejakej nedokonalej planéty. A tak tiež hmota slnečného človeka sa skladá z veľmi inej látky, než hmota vášho tela, a preto je trvalá i pod najintenzívnejšími lúčmi, pretože sú akoby duchovnejšie a tým tiež i neporovnateľne jednoduchšie než hmota vášho tela. Za takých podmienok môžu teda slneční ľudia celkom dobre žiť a tešiť sa zo svojho života a používať ho k tým najprospešnejším účelom.

[PS 9.11] Majte len trochu strpenia; hneď trochu preberieme tieto nemožnosti! A tak počúvajte! Najprv pôda slnečného telesa má ako od jedného tak i druhého pólu smerom k rovníku veľmi nerovnakú hustotu, a to tak, že pôda Slnka okolo pólov je takmer taká pevná ako pôda vašej Zeme, lenže nie je taká drobivá a lámavá. Táto pôda sa hodí celkom dobre pre zmienených obrov. Ak začne táto pôda mäknúť, potom sa stáva nespôsobilou nosiť tiaž takého obra. A keby tu chcel cestovať ďalej, začal by sa skoro potácať a pri ďalšom pokračovaní v ceste by sa pri každom kroku zaboril do pružnej pôdy až po pás, takmer práve tak, ako keby ste chceli urobiť veľmi veľký vankúš, ktorý by mal od spodku až k vrchu tri siahy v priemere. Ako by sa vám darilo v chôdzi, cez taký vankúš, ktorý by bol naplnený prachovým perím? Nezaborili by ste sa tu doň pri prvom kroku, po čom by následne všetka ďalšia námaha prejsť cezeň bola márnou, i keby tiež nebol dlhší než nanajvýš sto siah? Keby ste však na taký vankúš posadili myš, mohla by už veľmi dobre po ňom behať; ešte ľahšie však mucha. Pozrite, to je teda prekážka pre také cestovanie, následkom ktorej je každá trieda ľudí trvale odkázaná na svoj okruh.

[PS 9.15] Voda Slnka je omnoho ľahšia než voda na Zemi; preto sa tiež nehodí k plavbe lodí a tiež sa na nej vôbec nedá plávať. To je teda non plus ultra (neprekonateľná, najväčšia) prekážka, ktorú slneční ľudia nemôžu zdolať; preto zostávajú tiež celkom pokojne na svojom mieste a nevedia nič o tom, či sa za takým vodným pásmom vyskytuje ešte nejaká zem. Skôr majú tú mienku, že so začiatkom takého vodného kruhu sa končí ich svet a že potom voda stále trvá na veky vekov.

[PS 10.35] Nuž pozrite, takto vyzerá taký výbuch. Lenže jeho vzrast a zmiznutie trvá pravdaže dlhšie, a rovnako tak i všetky tu uvedené výjavy. Pretože sme toto uvideli, pohovoríme si o tom nabudúce s obyvateľmi Slnka ešte trochu podrobnejšie a vôbec sa bližšie zoznámime s ľuďmi tohto pásu. A tak to pre dnešok opäť dobre postačí!

[PS 13.9] Teraz je však otázkou: nesmie sa tu ani sused nasýtiť na pozemku svojho suseda, ak má hlad? – Vždy, v prípade núdze sú všetky rozdelené pozemky spoločným statkom, ale napriek tomu nikomu nie je nariadené, aby učinil takéto svojvoľné konanie. Niečo také však ani nikto nerobí. Pretože len abstraktné príkazy a zákony plodia zločincov. Kde sa však, pokiaľ je to možné, správne zachováva sloboda vôle, tam môže byť tiež táto vôľa čo najľahšie cvičená pre udržanie všeobecného poriadku.

[PS 14.4] Každá z týchto krokiev má podľa veľkosti priemeru kruhu tiež pomerne väčšie alebo menšie rozmery, to jest ak je priemer kruhu celého domu menší, nemusia byť tiež krokvy také dlhé, aby sa hore v ihlanovitej forme stretli; ak je však tento priemer väčší, musia byť i krokvy dlhšie, aby sa hore mohli v uvedenej forme stretnúť.

[PS 14.5] Pretože však navyše každá taká strecha domu musí mať približne takto zašpicatenú formu, podobne ako ju majú u vás tak mnohé veže takzvaných gotických chrámov, rozumie sa už samo sebou, že ak sa má taká forma postaviť pri takom značnom priemere, sú dĺžky trámov veľmi veľké. A tieto krokvy bývajú nezriedka dlhšie než 300 siah.

[PS 14.23] Vy sa pýtate: K čomu teda tu musí byť práve táto pyramída? Príčina je celkom prostá. Na špirálovitých stupňoch tejto pyramídy sa dostávajú ľudia dosť hlboko pod špicatú strechu, tým bývajú odtiahnutí od vonkajšieho, prenádherného nazerania na veci na Slnku a teda tým ľahšie bývajú privedení do seba. I táto špirálovitá chodba im ukazuje nutné úzke vedenie ducha, a ako jedine na podobnej, duchovnej ceste možno dospieť na vrchol pravého vnútorného života. Čo sa však týka ozdôb nadmieru krásneho zábradlia stupňov, sú všetky vznešeného druhu a obyčajne tajuplne predstavujú Moje podivuhodné sčlovečenie sa na Zemi.

[PS 16.15] Ale teraz vzniká otázka: Z čoho žijú, keďže na Slnku je vzrast rastlín podmienený len vôľou ľudí? Nie je nič ľahšie, než dať odpoveď na túto otázku, totiž že aj tieto roviny sú porastené v najbujnejšej hojnosti všelijakými rastlinami a to síce rovnako podľa vôle ľudí, – ale tu, pre roviny, skrze prosbu a rovnako tak skrze najvrúcnejšie zjednotenie sa s verne spoznanou vôľou veľkého Boha. Ale ako teda bývajú obrábané tieto roviny? Požehnaním hlavného učiteľa, keď sa na najvyššej chrámovej výšine zhromaždila celá obec ku vzývaniu veľkého Boha v chráme zo 77 stĺpov.

[PS 16.20] Pre slnečných obyvateľov nie je práve nič ľahšie, než to. Vstrčia asi desať siah dlhú rúru do pôdy tak, že táto rúra vyčnieva ešte asi jednu siahu nad zemský povrch. A ihneď sa z preveľmi šťavnatej slnečnej pôdy nahromadí toľko vody z rúry zastrčenej do zeme, ktorá je za tým účelom, pokiaľ väzí v zemi, vybavená na všetkých stranách množstvom malých kruhovitých otvorov alebo dierok, ktorými potom dychtivo preniká hojná vlhkosť pôdy do hlavného kanála rúry, ktorým sa potom táto vlhkosť v rúre významne nahromadená, vylieva ako dosť vysoko tryskajúci prameň pre potrebu ľudí a zvierat.

[PS 17.10] A ako dlho trvá jedno vyučovanie? Nikdy nie dlhšie než nanajvýš päťsto výkyvov kyvadla. Potom sa opäť prepúšťajú na dobu asi päťtisíc výkyvov. A tak pokračuje toto vyučovanie tak dlho, až kým si deti úplne osvoja základné predmety, ktoré nespočívajú v ničom inom, než v tom, že sa deťom dávajú určité malé úlohy, ktoré musia zachovávať.

[PS 17.13] Ak sa deti týmto spôsobom naučili držať svoje oči na uzde, potom sa musia týmto spôsobom učiť držať jazyk na uzde. Tu učiteľ presne pozoruje každé dieťa, aký je asi obľúbený predmet jeho jazyka. A potom býva dieťaťu na dlhšiu dobu zakázané hovoriť o tomto predmete. Ak sa dieťa konečne dokáže zapierať i v tejto veci, potom učiteľ skúma opäť inú náklonnosť v ňom a najvhodnejším spôsobom mu to zakazuje.

[PS 17.17] Tak býva napríklad tomu či onomu žiakovi ukázaná vec; túto vec musí v jej častiach po dlhšiu dobu nepretržite pozorovať a potom musí úradníkovi oznámiť, čo všetko spozoroval na tejto veci. Ak je s týmto oznámením hotový, býva opäť pozastavený k tomu, aby tú istú vec ešte ostrejšie pozoroval a dobre preskúšal, či pri prvom pozorovaní nič neprehliadol. Po takom druhom pozorovaní oznámi žiak potom znovu, čo uniklo jeho pozornosti pri prvom pozorovaní.

[PS 20.20] Aby ste si ale predsa mohli len celkom slabo predstaviť, čo je to slovo Otcovo, poviem vám pri tejto príležitosti len toľko, že slovo Láska vzťahujúce sa ku Mne vyvoláva u týchto slnečných obyvateľov, keď je vyslovené, takú nevýslovnú slasť, že potom dlhšiu dobu neprijímajú žiadnu potravu. Áno, zvukom pozauny z najvyššej výšiny, kde sa nachádza i ten posledný chrám, sa oznamuje do ďalekého okolia, že v krátkej následujúcej dobe, podľa vášho výpočtu asi jedného roku, vysloví sa toto slovo vzhľadom k Bohu. Už pri prvom zvuku pozauny padajú všetci obyvatelia Slnka na tvár a z úcty k tomu, čo sem príde, sa sotva odvažujú dýchať a chvejú sa istým spôsobom preradostnou bázňou.